Môj profil 
Predplatné
„Tu sa úplne vynecháva z hry prezident. Ústava hovorí jednoznačne o tom, čo sa stane ‘ak prijme’ prezident demisiu. Existuje teoretická možnosť, že prezident demisiu neprijme,“ upozornil Hrabko.
Keďže koaličné strany nestiahli svoju podporu osobe Miroslava Lajčáka, len neakceptovali jeho uhol pohľadu v prípade Globálneho paktu OSN o migrácii, podľa Hrabka by v prípade rozhodnutia prezidenta demisiu neprijať mohol ostať vo funkcii. „Vzhľadom na vyjadrenia Smeru aj SNS, že inak je to dobrý minister, tak by vo vláde nebol žiadny problém,“ odhadol.
Čo sa týka samotného migračného paktu, vláda podľa neho bude rešpektovať uznesenie parlamentu, ktoré dokument odmietlo. „Jediná rozumná vec, ktorá sa dá očakávať, je, že vláda bude rešpektovať uznesenie parlamentu. Vláda podlieha kontrole parlamentu a nie naopak. Ak parlament schválil uznesenie výraznou, dokonca ústavnou väčšinou, vláde neostáva nič iné, len ho rešpektovať,“ povedal Hrabko.
Diskusia v parlamente bola podľa neho emotívna a vecné argumenty nehrali žiadnu rolu. „Predpokladám, že pakt bude prijatý tak či tak, a to, že je právne nezáväzný, o tom už dnes nikto nepochybuje. Ide o dokument OSN, akých je iks. Ak s tým nechceme mať nič spoločné, musíme vystúpiť z OSN, inak budeme musieť registrovať, že takýto dokument existuje. A v decembri má byť prijatý aj iný pakt, o utečencoch, a to by mala byť ešte iná káva,“ uzavrel Hrabko.
„Na druhej strane minister Lajčák tento politický boj prehral a parlament mu týmto uznesením potichu vyslovil nedôveru,“ dodal Hrabko s tým, že osobne nepozná dôvody, prečo Lajčák postavil otázku tak vyhrotene.
„Viem si predstaviť, že mu je ľudsky nepríjemné, že v Marrákeši nebude, keď ako predseda Valného zhromaždenia OSN mal v gescii aj tento globálny pakt. Ale on je politik, ako politik, úradník, služobník sa nemôže vyhraňovať, musí prijať vôľu ľudu vyjadrenú hlasovaním poslancov v parlamente,“ upozornil. Podľa Hrabka však nie sú namieste obavy Bélu Bugára, podľa ktorých by odchod Lajčáka mohol byť vysvetľovaný ako zmena smerovania zahraničnej politiky Slovenska. „Samozrejme, neznamená to obrat v zahraničnej politike Slovenska, aj pán Lajčák je nahraditeľný,“ povedal.
Na margo avizovanej výmeny guvernéra Národnej banky Slovenska Jozefa Makúcha za aktuálneho ministra financií Petra Kažimíra Hrabko poznamenal, že prebieha rýchlo a vláda hodnotila iba jedného kandidáta.
„Pre mňa je rýchlosť, s ktorou sa to udialo, ďalším slovenským špecifikom. Ak berieme do úvahy vyjadrenie súčasného guvernéra Jozefa Makúcha, že by nebolo dobré, ak by guvernéra volil nový parlament až po voľbách, tak to je vyslovene politické stanovisko,“ povedal Hrabko.
„Nevieme, ako voliči rozdajú karty. Národná banka je priamo z ústavy nezávislá. A Peter Kažimír politicky nezávislý nie je, ide o podpredsedu politickej strany,“ poznamenal Hrabko. „Vybrala ho vláda ako jediného kandidáta, teraz ho musí zvoliť parlament a vymenovať prezident,“ dodal na margo ďalších očakávaných krokov.
Čo sa týka Kažimírovho nástupcu, podľa Hrabka je táto otázka na základe koaličnej zmluvy v gescii Smeru-SD. „Je záležitosťou Smeru-SD, koho na ten post nominuje a potom záleží na prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Podľa môjho názoru premiér musí navrhnúť kandidáta, ale prezident ho nemusí vymenovať,“ povedal Hrabko.
Národná rada SR tento rok, podobne ako po iné roky, zamietla opozičný návrh na zmrazenie poslaneckých platov, tentoraz z dielne OĽaNO. Na rozdiel od minulosti však zatiaľ vládne strany neponúkli svoje vlastné riešenie. „Podľa návrhu, ktorý bol minulý mesiac v parlamente, by to bolo o 1290 eur,“ odpovedal Hrabko na otázku, o koľko by od januára stúpli poslanecké platy, ak by parlament nekonal.
„O úprave platov sa hovorí už dlho. Hovorilo sa o tom, že sa pripraví nový zákon, aby sa poslanci vyhli každoročnému hanebnému zmrazovaniu platov, ktoré je už podľa mňa aj protiústavné. Platí nejaký zákon, o ktorom vždy na konci roka povieme, že platiť nebude. Ale nikto sa toho nechce chytiť, lebo je to politicky citlivá téma,“ konštatoval Hrabko.
Na margo aktuálneho konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, pri ktorom Ruská federácia zajala v Kerčskom prielive tri ukrajinské vojenské lode, Hrabko povedal, že po prvý raz došlo k priamemu stretu medzi ozbrojenými silami týchto dvoch štátov.
Bez toho, aby sme hodnotili konkrétne detaily udalosti, ktoré nemáme k dispozícii, môžeme podľa Hrabka pripomenúť oficiálnu pozíciu Slovenskej republiky. „Oficiálna pozícia Slovenska je, že Rusko anektovalo Krym. Tým pádom anektovalo aj výsostné vody, ktoré patria Ukrajine. Nemôžeme teda hovoriť o porušení práva zo strany Ukrajiny. Z bezprávia nevzniká právo,“ povedal.
„Ak uznávame, že Krym a jeho vody boli anektované, že bolo porušené medzinárodné právo, Rusko sa môže tváriť, že ide o jeho vody a jeho Krym, ale medzinárodné spoločenstvo to nebude akceptovať,“ dodal.
„Vnímam aj tie hlasy, že to pomôže ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi. Pred prezidentskými voľbami vyhlásiť vojnový stav, to naozaj nie je maličkosť. Ale na druhej strane musím vnímať aj pokles popularity Vladimira Putina. Na ruského voliča ukážka sily vždy platila,“ poznamenal Hrabko. Dodal, že Európska únia mala podľa neho reagovať tvrdšie a žiadať okamžité „navrátenie ľudí a lodí Ukrajine“.
.jpg)
.jpg)
