„Za ‚slušnosť‘ je predsa každý, ešte aj ten, čo je neslušný. Ten zasa považuje za neslušných tých ostatných. Ak robíte takéto mítingy, musíte mať na to dôvod a ten sa medzitým stratil,“ povedal Hrabko. „Protestom je koniec, lebo sa z nich vytratil duch, náboj a sila. Niet jednotnej požiadavky na niečo, niet za čo ani veľmi proti čomu,“ povedal s tým, že posledný protest akoby bol iba preto, aby sa vôbec nejaký protest konal. „Organizátori nežiadajú predčasné voľby, čo by možno udržalo protesty viac pri živote,“ poznamenal publicista.

Prvý míting začiatkom marca bol podľa neho smútočným zhromaždením na pamiatku zavraždeného Jána Kuciaka a jeho partnerky. „Potom to dostalo politický náboj, čo je legitímne. Ale ten sa vytratil, keď sa zmenila vláda. Zrazu nebolo o čom,“ uzavrel.

Problém s chýbajúcimi jasnými, jednoduchými a pre verejnosť zrozumiteľnými požiadavkami mali podľa Hrabka aj farmári na traktoroch, ktorí po niekoľkých dňoch protestu opustili Bratislavu. „Bol to ústup so cťou. Lebo zo strany premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) bolo avizované, že sa s nimi stretne, asi prvý júlový týždeň, aj keď nie v Bratislave, ale niekde na východe. A to bola jedna z ich hlavných požiadaviek,“ hodnotí Hrabko.

Farmári sa v Bratislave chceli stretnúť aj s ministerkou pôdohospodárstva Gabrielou Matečnou (SNS), neboli však ochotní vybrať spomedzi seba zástupcov a chceli za ňou ísť všetci. „Lebo každý farmár si niesol ten svoj batôžtek osobných problémov,“ poznamenal Hrabko. Efektívne rokovať naraz s niekoľkými desiatkami ľudí je však podľa neho nereálne.

Farmári napokon ešte v Bratislave formulovali memorandum, ktoré podporili opozičné strany. „Čo sa týka memoranda, pri všetkej úcte k farmárom, zatiaľ ho považujem za kus papiera, na ktorom sa ešte bude pracovať. Sami farmári hovorili, že na ňom budú pracovať v priebehu leta. A to isté politické strany, ktorým ho odovzdali,“ povedal Hrabko s tým, že pre vývoj tejto témy bude dôležité, ako dopadne stretnutie farmárov s premiérom.

Na margo internetových polemík o tom, že farmárov viedol bohatý podnikateľ a nie drobný či stredný poľnohospodár, Hrabko reagoval, že pri presadzovaní svojich požiadaviek by sa farmári nemali deliť podľa výšky majetku, ale postupovať spoločne.

V TABLET.TV Hrabko komentoval aj iniciatívu RTVS, ktorá po dlhých rokoch realizovala diskusiu medzi prezidentom Andrejom Kiskom, predsedom parlamentu Andrejom Dankom (SNS) a premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD). „Je dobré, že takáto debata bola. Bodaj by bola častejšie,“ povedal Hrabko.

„V tomto volebnom období sa ešte takto nestretli. Zdá sa mi, že v čase, keď Smer-SD vládol sám, takáto debata bola. Vtedy nebol dôvod, aby nebola, lebo premiér a predseda parlamentu boli členmi Smeru-SD a prezident, pán Gašparovič, akoby tiež,“ dodal.

Z obsahového hľadiska išlo podľa neho tentoraz skôr o zdvorilostnú diskusiu s minimom vzájomných interakcií a každý z debatérov ju vcelku dobre zvládol. „Záleží vždy, čo od takejto debaty kto očakáva. Kto čakal ostrý boj, bol sklamaný, kto čakal korektnú diskusiu, sklamaný byť nemusel. Ale kto čakal od tejto debaty aspoň náčrt riešenia problémov, ten tiež sklamaný byť mohol,“ zhrnul Hrabko.

Na margo blížiaceho sa vyslovovania dôvery novej českej vláde pod vedením Andreja Babiša (ANO) Hrabko povedal, že očakáva skôr úspech lídra ANO. „Táto vláda je menšinová, ale môže získať dôveru v parlamente. A vždy je ťažšie dôveru stratiť, ak ju už raz získate. A to znamená, že Andrej Babiš už nebude tak veľmi potrebovať prezidenta Miloša Zemana,“ poznamenal Hrabko .

Do vlády sa však napokon nedostal kandidát ČSSD na ministra zahraničných vecí Miroslav Poche, ktorého prezident Zeman odmietol vymenovať. Nie je pritom isté, či český prezident má ústavnú právomoc odmietnuť niektorého z kandidátov na ministrov. Podľa Hrabka sa však Babiš zrejme v tejto veci na český ústavný súd neobráti.

„Je to dosť zlý signál. Ale to je ich vnútropolitický spor, hra Miloša Zemana a Andreja Babiša, do ktorej bude musieť vstúpiť ČSSD. A bude si to musieť nejako vybaviť s pánom prezidentom,“ dodal.

„Uvidíme, či komunisti dajú tejto vláde podporu, predpoklad je, že áno. A Andrej Babiš má ešte v zálohe SPD Tomia Okamuru. Vysloviť Babišovi v budúcnosti nedôveru bude oveľa ťažšie a ani tej sa veľmi báť nemusí, lebo má stabilné a vysoké preferencie. Je teda z parlamentných strán najlepšie pripravený na voľby,“ odhadol Hrabko.

Existuje aj možnosť, že ani druhá vláda Andreja Babiša dôveru parlamentu nezíska. „V prípade, že dôveru nedostane, bude vláda vládnuť v demisii. A namiesto pána prezidenta nastupuje pán predseda snemovne Vondráček, ktorý je z Babišovho hnutia ANO a ten má potom právo nominovať premiéra,“ povedal Hrabko.

Pripomenul, že českú vládu povedie aktuálne trestne stíhaný politik, ktorého slovenský Ústav pamäti národa eviduje ako spolupracovníka ŠtB. „To bolo predtým nemysliteľné, ale je to vôľa ľudí, tak rozhodli vo voľbách. Andrej Babiš nebol ochotný vzdať sa moci v prospech štátu. Lebo by mohla byť utvorená úplne iná koalícia, keby premiérom nebol Babiš,“ povedal Hrabko.