Bratislava 25. augusta 2018 (TASR/HSP/Foto:Foto:Screenshot:Tablet.TV)

Je správne, ak novinárska verejnosť, či už slovenská, alebo zahraničná prostredníctvom organizácie Reportéri bez hraníc vytvára na orgány činné v trestnom konaní tlak pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Ale tlak verejnosti a ani eventuálne maximálne nasadenie pri vyšetrovaní nedávajú záruku úspechu. V diskusii na TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

„Je celkom možné a treba to otvorene povedať, že možno sa meno vraha ani objednávateľa nedozvieme nikdy,“ povedal Hrabko, podľa ktorého sa s postupujúcim časom šanca na vyšetrenie prípadu znižuje.

Generálna prokuratúra prisľúbila informovať o stave vyšetrovania až v septembri, hoci novinári žiadajú informácie o výsledkoch vyšetrovania už teraz. Hrabko súhlasí s tým, že priebežné zverejňovanie vypátraných stôp a podrobností z vyšetrovania by mohlo v konečnom dôsledku pomáhať páchateľom. Na niektoré otázky však podľa neho môžu orgány činné v trestnom konaní odpovedať kedykoľvek a novinári by sa ich mali pýtať.

„Otázky na vyšetrovateľov by mali byť, či je ešte stále medzinárodný tím, alebo len slovenský. Či sú tam tí najlepší, či majú všetky prostriedky, ktoré im ministerstvo môže zabezpečiť, či majú dostatok ľudí. To sú otázky, ktoré novinári majú klásť kompetentným a tí musia dávať odpovede, lebo toto nie je žiadna utajovaná skutočnosť,“ poznamenal Hrabko.

Na otázku, či dôveruje orgánom činným v trestnom konaní, že vyvíjajú pri vyšetrovaní maximálne úsilie, Hrabko odpovedal, že skôr áno. „Nemyslím si, že by to nejako zdržovali. Myslím si, že okrem objednávateľov a samotných páchateľov by sme všetci ostatní boli radi, keby sme sa čím skôr dozvedeli výsledok,“ povedal.

Medializované nedostatky pri vyšetrovaní podľa neho nie sú ničím výnimočným. „Chyby na začiatku sa stali, nakoniec, stali sa aj pri iných vyšetrovaniach, nikto to neskrýva. Možno to trochu spomalilo postup, keby sa neboli stali, možno by sme boli v inej situácii,“ uzavrel Hrabko.

Predseda Mosta-Híd Béla Bugár v TABLET.TV uviedol, že ak sa preukáže vedomá a aktívna účasť rezortu vnútra na únose vietnamského podnikateľa Trinh Xuan Thanha, jeho strana vystúpi z koalície. Ale ak sa nepreukáže, bude požadovať od prezidenta Andreja Kisku, opozičných politikov aj od všetkých novinárov, ktorí neoverené informácie šírili, ospravedlnenie za poškodzovanie záujmov Slovenska.

Hrabko však považuje za reálne, že ak sa aj nepreukáže naša vedomá účasť, nikto zo subjektov, ktoré menoval predseda Mosta–Híd, sa aj tak neospravedlní. „Čo urobí, keď sa pán prezident a ostatní, od ktorých to žiada, neospravedlnia?,“ opýtal sa Hrabko.

Rovnako podľa neho dnes nepoznáme úmysly Mosta–Híd v prípade, že sa síce nepreukáže naša vedomá spoluúčasť na únose, ale preukáže sa zneužitie nášho vládneho špeciálu. „To už má mať naplánované,“ upozornil Hrabko.

Ale stále si myslí, že je dôležité vyšetrovať aj druhý variant, teda, že sa náš rezort vnútra mohol zapojiť do únosu vedome. Indíciou v prospech tejto možnosti je podľa neho ochota samotného vietnamského ministra vnútra To Lama vycestovať na návštevu Slovenska. Hrabko súhlasí s tým, že vládne návštevy sa realizujú za predpokladu vzájomnej dôvery a prehliadky cestujúcich sú skôr formálne. Napriek tomu, ak by vietnamský minister odchádzal zo Slovenska a vo svojom tíme tajne prevážal uneseného, podľa Hrabka by mimoriadne riskoval. „Aké riziko by niesol vietnamský minister a celá delegácia?,“ pýta sa Hrabko.

Oslavy 50. výročia Pražskej jari a jej násilného ukončenia inváziou vojsk Varšavskej zmluvy podľa Hrabka prebehli úplne štandardne. „Na Slovensku, na rozdiel od Česka, si udalosti z roku 1968 pripomenuli všetci najvyšší ústavní činitelia, vrátane prezidenta,“ pripomenul, že český prezident Miloš Zeman prejav nemal.

Vystúpenie nášho prezidenta Andreja Kisku hodnotí z obsahového hľadiska kladne. „Čo sa týka prejavu, podľa môjho názoru bol dobrý. Ale chýbala mi úprimnosť v tom, že to bolo prednahrané, že bol na dovolenke namiesto toho, aby bol na Slovensku. Päťdesiate výročie je iba jedno, mohol si nájsť čas,“ poznamenal Hrabko.

Pripomenul, že spoločné oslavy roka slovensko–českej a česko–slovenskej vzájomnosti vyvrcholia 28. v Prahe a 30. októbra v Martine spomienkou na založenie Československa. „Má to byť veľká paráda, stretnutie prezidentov, spoločné rokovanie vlád. Má to byť veľké vyvrcholenie roku 2018 a všetkých tých osláv osmičkových výročí. Kto nechce, ten si to aj tak pripomínať nebude, ale kto chce, bude mať príležitostí viac ako dosť,“ zhrnul Hrabko.

Posledný týždeň priniesol dve zmeny na postoch štátnych tajomníkov. Ivan Korčok, ktorý v čase, keď Miroslav Lajčák predsedal Valnému zhromaždeniu OSN, de facto viedol rezort zahraničných vecí, odchádza na post slovenského veľvyslanca v USA. Z postu štátnej tajomníčky na Ministerstve spravodlivosti odchádza pre názorové nezhody s ministrom Gáborom Gálom štátna tajomníčka Mária Kolíková a nahradí ju Edita Pfundtner.

„Obidve zmeny považujem za dobré. Nemám žiadne pochybnosti o tom, že Ivan Korčok je v tomto čase tým správnym mužom na slovenskom veľvyslanectve v USA. Narážam na všetky tie aféry, ktoré má americký prezident. Situácia je tam dosť výbušná a rozvášnená. Myslím si, že Ivan Korčok bude dobre reprezentovať SR, považujem ho za jedného z najrozumnejších diplomatov,“ reagoval Hrabko.

„Výmenu na poste štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti tiež hodnotím pozitívne. Na ministerstve spravodlivosti nereprezentujú minister a štátny tajomník dve rôzne strany, ale tú istú. A ak za takýchto okolností štátny tajomník nechce spolupracovať s ministrom, je veľmi správne, že odíde z funkcie,“ dodal. „Minister určuje pracovnú náplň štátneho tajomníka. Ak mu dôveruje, ide im to na tom ministerstve, v ich ponímaní, rýchlejšie. Ak nie, má štátny tajomník k dispozícii kanceláriu, sekretárku a auto so šoférom, a to je celá jeho náplň práce,“ uzavrel Hrabko.