Môj profil 
Predplatné
Bratislava 14. marca 2018 (TASR/HSP/Foto:Juraj Hrabko Facebook)
Ak súčasný politický vývoj dospeje k predčasným parlamentným voľbám, zďaleka to neznamená, že ich výsledok bude zodpovedať predstavám organizátorov protestov na uliciach, prípadne očakávaniam Mosta–Híd. Rozhodovať v nich totiž budú všetci zúčastnení voliči, nielen tá ich časť, ktorá predčasné voľby požaduje. V diskusii na TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Napriek možnému aktuálnemu poklesu preferencií je stále pravdepodobným víťazom volieb Smer-SD a, naopak, Most–Híd sa dostáva do zložitej pozície. Strana, ktorá o časť voličov prišla v dôsledku vstupu do vlády Roberta Fica, môže stratiť ďalších v dôsledku toho, že túto vládu “povalí”.
“Možno si Most týmto rozhodnutím pod sebou podpílil konár. Treba si počkať. Ak budú predčasné voľby a budú vďaka Mostu–Híd, možno neprejdú ani do parlamentu. Ale je to politické rozhodnutie politickej strany, takto sa rozhodla so všetkými dôsledkami, ktoré jej to môže priniesť,” komentoval Hrabko uznesenie Republikovej rady Mosta–Híd, podľa ktorého má vedenie strany rokovať o predčasných voľbách a ak neuspeje, opustiť vládnu koalíciu.
“Na druhej strane, keď zlyhajú politici, sú predčasné voľby normálny demokratický inštrument, ako vymeniť vládu. A stále platí, že vládnu koalíciu môže povaliť len ona sama,” povedal Hrabko.
Dodal, že z uznesenia Mosta–Híd vyplýva aj to, že chce zabrániť živelnému vývoju a mať politický vývoj aj naďalej pod kontrolou. “Béla Bugár nebuchne dverami a neodíde, chce mať pod kontrolou, čo sa bude diať,” povedal Hrabko. “Má dosiahnuť dohodu o možnostiach predčasných volieb a v opačnom prípade odísť z koalície. Čo bude ďalej, o tom potom. Tam už je všetko otvorené,” dodal.
Koaličné strany odmietajú úradnícku vládu, lebo v takom prípade by odovzdali moc do rúk prezidentovi. Viacero ďalších scenárov je však stále možných, vrátane zmeny uznesenia Republikovej rady Mosta–Híd. “Pokiaľ zmení rozhodnutie Republiková rada, ktorá ho prijala, respektíve, ak dá mandát zmeniť ho niekomu inému. Uznesenia je možné meniť, ak sa politická situácia vyvinie inak,” pripustil Hrabko.
Osobne neočakáva, že by parlament v pondelok (19.3.) odvolal vládu, pokiaľ v nej v tom čase ešte budú sedieť aj ministri za Most–Híd. “Nemyslím si, že je pravdepodobný scenár, podľa ktorého by vláda padla v pondelok v dôsledku hlasovania parlamentu. Samozrejme, bude to závisieť aj od výsledku rokovaní, teda najmä od postoja Mosta–Híd,” povedal Hrabko.
V tejto chvíli podľa neho stále funguje vláda aj koaličná väčšina v parlamente. “Parlament je úplne legitímny. A žasnem nad vyjadreniami niektorých opozičných politikov, že parlament stratil legitimitu. Ako môžu tvrdiť, že parlament stratil legitimitu a zároveň od neho očakávať, že skráti volebné obdobie? Veď to si odporuje. Ja rozumiem tejto politickej rétorike, ale je to zlá rétorika. Všetko má svoje hranice, takéto reči vnášajú do spoločnosti iba vášne a chaos,” povedal Hrabko.
Kriticky sa vyjadril aj na adresu médií, ktoré podľa neho často nemajú dostatočný nadhľad nad témou. “Frustrovaná je aj veľká časť médií, to vidíme z toho, ako informujú. Nemali by zabudnúť, ako zlyhali po predchádzajúcich voľbách, kedy pasovali Richarda Sulíka do roly premiéra, už pomaly namiesto neho viedli rokovania a určovali, kto by mal byť členom vlády. A jednoducho to tak nebolo,” povedal Hrabko.
Dodal, že vládna kríza nastane vo chvíli, keď Most-Híd odíde z vlády. Rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní o tom, či bude volebné obdobie skrátené, bude počet poslancov ochotných v Národnej rade podporovať vládnu koalíciu. “Na rokovania nie je stanovený žiadny deadline, nemusia sa skončiť ani do pondelka. Buď sa dohodnú, alebo Béla Bugár a vedenie strany usúdia, že dohoda v rámci koalície nie je možná a ohlásia odchod z vlády,” uviedol Hrabko.
Ak by malo byť volebné obdobie skrátené, podľa Hrabka by si mal parlament najprv zmenou ústavy dať právomoc skrátiť volebné obdobie a až potom to urobiť. Všetky doterajšie skrátenia volebných období, urobené ad hoc ústavnými zákonmi, sú totiž podľa Hrabka napadnuteľné na Ústavnom súde SR. Precedens na to je podľa neho v susednej Českej republike.
“Uvidíme, či niekto podá sťažnosť. Ale nie je žiadny problém pred ústavným zákonom schváliť aj novelu ústavy. V parlamente je množstvo nezávislých poslancov, ktorým sa politická kariéra skončí o dva roky skôr, ako čakali. Ktorýkoľvek z nich môže ako fyzická osoba podať sťažnosť na ÚS. Aby sa tomu predišlo, mal by dať parlament novelou ústavy sám sebe právomoc rozpustiť sa aj sám, ústavným zákonom, pričom prezident takéto rozhodnutie musí akceptovať,” uzavrel Hrabko.
