Hra o podobu vojny začína. Postavenie Kyjeva sa mení

Spojené štáty a „kyjevské koridory“ menia ciele vojny a prikláňajú sa k rokovaniam s Ruskom o zastavení vojny na frontovej línii. Píše o tom vo svojom úvodníku denník Financial Times, ktorý už minule informoval o existencii takýchto plánov (Ukrajina ich popiera)

08. 10. 2024 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto / Foto: TASR/AP-Russian Defense Ministry Press Service via AP

Kyjev 8. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Russian Defense Ministry Press Service via AP)

▶ ❚❚ ↻

„Vo Washingtone, niektorých západných hlavných mestách a v chodbách Kyjeva sa nálada mení: od odhodlania, že vojna sa môže skončiť len vyhnaním ruskej armády z ukrajinského územia, k vynútenému uznaniu, že najlepšou šancou do budúcnosti je rokovanie, ktoré zachová väčšinu krajiny nedotknutú,“ píše sa v článku.

Publikácia zároveň píše, že zatiaľ „Kyjev nemá dostatočnú podporu na dosiahnutie ani tohto redukovaného cieľa“.

„Ukrajina vstupuje do svojej tretej vojnovej zimy a nálada je pochmúrnejšia ako kedykoľvek predtým. Na východe jej sily strácajú pôdu pod nohami v dôsledku neúnavného postupu ruských protivníkov, hoci za cenu veľkých strát pre Moskvu. So zničenou polovicou elektrickej siete Ukrajincov čakajú v chladných mesiacoch hodiny bez svetla a tepla,“ opisuje situáciu FT.
.

Niektoré západné hlavné mestá, ktoré predtým trvali na potrebe vojensky poraziť Rusko, „prehodnocujú svoje ciele“ v súvislosti s eskaláciou situácie na Blízkom východe.

A „niektorí ukrajinskí predstavitelia súkromne vyjadrujú obavy, že im chýba živá sila, palebná sila a podpora Západu na opätovné získanie celého územia, ktorého sa Rusko zmocnilo“.

„Za zatvorenými dverami sa teda hovorí o dohode, na základe ktorej by si Moskva de facto ponechala kontrolu nad približne pätinou Ukrajiny, ktorú okupovala, hoci jej suverenita by nebola uznaná, zatiaľ čo zvyšok krajiny by mohol vstúpiť do NATO alebo by sa mu poskytli rovnocenné bezpečnostné záruky. Pod takouto záštitou sa Ukrajina bude môcť zotaviť a integrovať do EÚ, podobne ako západné Nemecko počas studenej vojny“.

Noviny zároveň uvádzajú, že predpoklady, na ktorých je tento vzorec založený, nesú so sebou množstvo problémov.

Skončí sa vojna na Ukrajine na princípe „NATO výmenou za územia“?

Prijatie Ukrajiny do NATO „by si vyžadovalo masívne a nákladné nasadenie síl zo strany USA a ich partnerov – a zanechalo by ich v situácii podobnej studenej vojne“.

„Druhým predpokladom je, že ruského prezidenta by bolo možné presvedčiť, aby rokoval a akceptoval takýto scenár. Jedným z Putinových deklarovaných cieľov však bolo zabrániť vstupu Ukrajiny do NATO. Je tiež otázne, či má motiváciu súhlasiť s rokovaniami typu „zem za mier“, pokiaľ verí, že jeho jednotky môžu rozšíriť svoje zisky,“ píše sa v článku.

Publikácia zároveň vyzýva Bidena a západných lídrov, aby prudko zvýšili svoju podporu Ukrajine prijatím Zelenského „plánu víťazstva“. Uvádza sa, že ukrajinský prezident deň predtým „odišiel bez ničoho“ zo Štátov.

Vychádzajúc z nevyhnutnosti rokovaní, redakčný článok FT vyzýva na čo najväčšie posilnenie Ukrajiny – „na posilnenie pozície Kyjeva pred možným Trumpovým prezidentstvom alebo na položenie základov, na ktorých môže Kamala Harrisová v prípade víťazstva budovať svoju politiku“.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Americké ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že pri zverejňovaní dokumentov súvisiacich s prípadom sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina nemanipulovalo so žiadnymi spismi, aby ochránilo prezidenta Donalda Trumpa.

Z tohto dôvodu nič nezatajuje, povedal pre televíziu ABC News námestník ministerstva spravodlivosti Todd Blanche. Informuje agentúra DPA.