Podľa tejto schémy sa územie, ktoré Rusko zabralo, oficiálne neuznáva ako ruské územie (stále sa považuje za medzinárodne uznané územie Ukrajiny), ale nevzťahujú sa naň bezpečnostné záruky. To znamená, že ak Rusko opäť zaútočí na Ukrajinu, môže sa uplatniť článok 5 NATO, ale ak bude chcieť AFU znovu dobyť tieto územia, Aliancia nevstúpi do novej vojny medzi Ruskom a Ukrajinou.

Bývalý generálny tajomník NATO Stoltenberg uviedol príklad Západného Nemecka, ktoré bolo počas studenej vojny členom NATO a podľa ústavy považovalo Východné Nemecko za svoje územie, na ktoré sa však nevzťahovali bezpečnostné záruky Aliancie.

Západné médiá navyše tvrdia, že ukrajinské orgány sú pripravené uvažovať aj o takomto scenári a ten sa v súčasnosti stáva takmer hlavnou koncepciou Ukrajiny a Západu pre ukončenie vojny.

V Kyjeve to však na oficiálnej úrovni zatiaľ popierajú. Zelenskyj stále trvá na tom, že vojna sa musí skončiť dosiahnutím hraníc z roku 1991.

Hoci, ak si predstavíme variant ukončenia vojny na frontovej línii, ktorý by bol pre ukrajinskú spoločnosť a úrady najprijateľnejší, tak je to predovšetkým prímerie s následným vstupom do NATO a plnými bezpečnostnými zárukami.

Nakoľko je to však reálne?

Západné krajiny a ukrajinské orgány radi opakujú frázu „Rusko nemá právo vetovať vstup Ukrajiny do NATO“.

To však nie je pravda.

Rusko de facto malo, má a bude mať právo vetovať vstup Ukrajiny do Aliancie dovtedy, kým bude vlastniť najväčší arzenál jadrových zbraní a kým s ním krajiny NATO nebudú chcieť kvôli tomu viesť priamu vojnu.

To bolo zrejmé už pred rokom 2022, keď aj úplne hypotetická (v tom čase) hrozba takejto vojny podnietila západné krajiny, aby fakticky zablokovali cestu Ukrajiny do Aliancie (hoci po roku 2014 už boli ukrajinské orgány pripravené vstúpiť).

A o to ťažšie si to možno predstaviť teraz, keď sa hrozba vojny medzi Ruskom a NATO presunula z kategórie hypotetickej do kategórie pravdepodobnej.

Aj keby sme predpokladali, že Rusko bude súhlasiť s náhlym zastavením vojny bez dohody s Ukrajinou o jej neutrálnom štatúte, ale jednoducho podľa „kórejského scenára“ – s časovo neobmedzeným prímerím pozdĺž frontovej línie, ani v tomto prípade neexistuje záruka, že NATO bude súhlasiť s obsadením Ukrajiny, ktorej hranica s Ruskom nebude právne stanovená vzájomnou dohodou oboch krajín a de facto zostane zmrazenou frontovou líniou.

Na prijatie Ukrajiny do NATO za takýchto okolností by mali byť všetci členovia aliancie pripravení povedať Putinovi približne túto vetu: „Ak cez frontovú líniu preletí na ukrajinské územie jediný ruský granát alebo FPV dron, bude to znamenať, že Rusko vyhlásilo vojnu celej aliancii. Hneď na druhý deň všetky krajiny NATO začínajú bojovať proti Rusku. A ak Moskva použije jadrové zbrane, v reakcii na to zasiahneme Rusko. A nech sa celý svet rozpadne na kúsky, ale my a Ukrajinci pôjdeme do raja a vy len zomriete“.

Je zrejmé, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa niektorý z vedúcich predstaviteľov popredných západných krajín odvážil vysloviť túto vetu aj v prípade podpísania prímeria na Ukrajine, nehovoriac o tom, že by ju vyslovil uprostred bojov.

Západ nie je pripravený vystaviť sa riziku jadrovej vojny s Ruskom kvôli Ukrajine. V posledných rokoch sa to potvrdilo mnohokrát.

Existuje však aj iná teória, ktorá hovorí, že Rusku by vstup Ukrajiny do Aliancie prospel. Kedysi ju predložil Henry Kissinger. Podľa jeho názoru, ak bude Ukrajina prijatá do NATO, zaručí to, že sa AFU nebude pokúšať o opätovné získanie území, ktoré Ruská federácia obsadila silou. Ak sa však vojna zastaví na frontovej línii, jadrová veľmoc Rusko sa pravdepodobne nebude veľmi obávať, že sa ukrajinská armáda pokúsi vojensky znovu získať územia. Najmä ak si pripomenieme, že Ukrajina sa v rokoch 2014 až 2022 nepokúsila získať späť ruskom obsadený Krym.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa vstup Ukrajiny do NATO môže uskutočniť len vtedy, ak Rusko zruší svoje „veto“.

To sa môže stať dvoma spôsobmi.

Po prvé – pod nátlakom. V dôsledku porážok na fronte alebo destabilizácie vo vnútri Ruskej federácie. Ako napísali západné médiá, toto bola strategická kalkulácia ukrajinských orgánov v roku 2023 v predvečer ofenzívy AFU. Kyjev dúfal, že dosiahne hranicu s Krymom, po ktorej dá Rusku ultimátum – buď bude súhlasiť s členstvom Ukrajiny v NATO, alebo ukrajinské jednotky začnú ofenzívu na Krym, ktorý by Rusi kvôli logistickým obmedzeniam len ťažko ubránili. Ukrajinské úrady vtedy oficiálne popreli, že by mali takýto plán, ale vyzeralo to dosť logicky. V každom prípade mu však nebolo súdené, aby sa naplnil. Ruská armáda odrazila ofenzívu AFU a potom prevzala iniciatívu na fronte. A v súčasnosti vyzerajú vyhliadky na vojenskú porážku Ruskej federácie alebo začiatok „nepokojov“ v Rusku dosť pochybne.

Druhá cesta – dohody s Ruskom. To znamená, že sa uzavrie nejaká dohoda. Napríklad Ukrajina oficiálne uzná ukrajinské územia zabraté Ruskom za ruské územie a Západ v súlade s tým zruší sankcie. Rusko súhlasí s členstvom Ukrajiny v NATO. Alebo napríklad Západ a Rusko uzavrú strategickú alianciu, zjednotia sa v rámci „globálneho severu“ a potom Ukrajina aj Rusko vstúpia do NATO spoločne.

Mimochodom, snaha o normalizáciu vzťahov s Ruskom takým či onakým spôsobom v budúcnosti sa v médiách často uvádza aj ako jeden z dôvodov, prečo vedúce západné krajiny spomaľovali a stále spomaľujú proces vstupu Ukrajiny do NATO – Washington a EÚ si nechcú definitívne zatvoriť dvere k dohodám s Ruskom v budúcnosti.

Hoci zatiaľ sú takéto dohody a prípadné zmluvy čisto hypotetickou pravdepodobnosťou.

To znamená, že ak to zhrnieme, kým sa tak či onak nevyrieši otázka ruského „veta“, otázka vstupu Ukrajiny do NATO sa pravdepodobne nedostane do štádia praktickej realizácie.

Vzhľadom na to musí Ukrajina buď pokračovať v bojoch dovtedy, kým Rusko nebude pod ťarchou vojenských a iných problémov nútené zmeniť svoj postoj k NATO (nie je však známe, či sa tak stane a či sa situácia pre AFU na fronte v budúcnosti ešte viac nezhorší), alebo sa dohodnúť/uzavrieť s Ruskom dohodu o členstve v NATO, alebo doviesť vojnu k zastaveniu za takých či onakých podmienok, ale bez otázky NATO, vychádzajúc z toho, že jediným skutočným garantom suverenity a bezpečnosti Ukrajiny môže byť len silná ukrajinská armáda.

Prečítajte si tiež:

• Zelenského čaká závažne rozhodnutie. Návrh, ktorý je na stole sa mu páčiť nebude
• Meta Defence: Kolaps je blízko, AFU už nemá žiadne rezervy