– Maďarsko je v otázke utečencov v špecifickej situácii, vlani ich počet rapídne stúpol. Vláda deklarovala, že otázku riešenia prisťahovalcov by chcela vziať späť od Európskej únie do národnej právomoci. Akú vidíte šancu?

“Začnem tým, že do roku 2011-2012 počet uchádzajúcich sa o štatút utečencov prichádzajúcich do Maďarska, prípadne prichádzajúcich cez Maďarsko, bol zhruba stabilný na úrovni 2000-2500. V roku 2013 došlo k desaťnásobnému a v roku 2014 dokonca k dvadsaťnásobnému rastu. Ku koncu vlaňajšieho roka počet utečencov dosiahol 43.000. V prvých piatich mesiacoch tohto roka prišlo do Maďarska vyše 50.000 migrantov. Ide o explozívny jav. Maďarsko sa na európskej mape objavuje z tohto hľadiska ako frontová línia, rovnako ako Španielsko, Taliansko či Grécko. Počet tých, ktorí prekračujú maďarské hranice, vstupujú do Európskej únie a tu v Maďarsku žiadajú o štatút utečenca, totiž dosahuje rádovo veľkosť, ktorú evidujú uvedené krajiny. Maďarská vláda v zásade nemá problémy s utečencami, ktorí sú v zmysle klasických konvencií vnímaní ako prenasledovaní z politických, náboženských či iných dôvodov, i keď aj v tomto sa domnievame, že Európa potrebuje účinnejšiu a jednoznačnejšiu reguláciu. Problémy vidíme v prípade utečencov, ktorí sa chcú prisťahovať z ekonomických dôvodov zneužívajúc súčasnú reguláciu členských štátov únie. Predkladajú žiadosti o štatút utečenca, potom zmiznú v systémoch EÚ spôsobom, že ich nie je možné sledovať. V prípade, že zostanú v systéme, to vážne zaťažuje Maďarsko, prípadne iný štát, pretože procesy, vrátane vyhostenia z územia EÚ, musí vykonať štát, v ktorom vstúpil migrant na pôdu únie.”

– Akú úlohu má v tomto procese “národná konzultácia” – vládny dotazník, v ktorom sa občania majú vyjadriť k téme utečencov?

“Ide o konzultáciu, v ktorej sa občanov Maďarska v 12 bodoch pýtame, čo si v polovici roka 2015 myslia o migrácii a o záležitostiach spoločenského života, ktorých sa tento jav dotýka. Je zrejmé, že zo dňa na deň sa mení postoj členských krajín. K návrhu Európskej komisie k takzvanému systému kvót sa veľmi jasne vyjadrili krajiny, ktoré sú vo frontovej línii, ale i krajiny, ktoré nie sú priamo zainteresované. V týchto dňoch už takmer polovica krajín úplne odmieta tento systém. Aj Maďarsko zastáva názor, že je to v zásade zlý nápad. Myslíme si, že otázku ekonomických prisťahovalcov by mali členské krajiny riešiť vo vlastnej právomoci – tieto by mali samé rozhodnúť, či potrebujú ekonomických prisťahovalcov. Tí by v danom prípade boli členskou krajinou posudzovaní z hľadiska uplatnenia sa na trhu práce, rozvoja hospodárstva či iných kritérií.”

– Z doposiaľ spracovaných zhruba 400.000 dotazníkov vyplýva, že 80 percent Maďarov očakáva zmeny právnych noriem týkajúcich sa migrácie. V utorok už predložila vládna strana Fidesz návrh novely príslušného zákona…

“Počet dotazníkov, ktoré sa od občanov vrátili, už dosiahol pol milióna. Znamená to, že v prvom týždni júna sme dosiahli celkom výrazný počet, z toho vyše 300.000 formulárov sme už aj spracovali. Vyplnené dotazníky môžu občania poslať do konca júna. Výsledky naznačujú, že občania Maďarska očakávajú tak v európskych právnych normách, ako aj v maďarských, rozhodnejší a tvrdší postoj. Očakávajú razantnú reakciu na výzvy v otázke prisťahovalectva, ktorá by bola schopná v nejakej forme riešiť masívnu vlnu utečencov. Návrh parlamentnej frakcie Fideszu, ktorý ste spomenuli, sa skutočne týka utečencov prichádzajúcich z bezpečných krajín pôvodu, prípadne z bezpečných tranzitných krajín. V ich prípade v zmysle návrhu novely by už nebolo možné žiadať o štatút utečenca práve preto, lebo ide o vopred plánované prípady masovej migrácie, ktorá zneužíva európsky inštitút politického utečenectva. Treba s tým začať niečo robiť, pretože sa to týka celej Európy. Aj keď Maďarsko nie je v súčasnosti cieľovou krajinou migrantov, ale tranzitnou krajinou, z ktorej pokračujú do iných krajín EÚ, žiadosť o štatút podávajú tu. Maďarské orgány 99 percent z nich zadržia, podchytia, preto potom Nemecko, Francúzsko a iné cieľové krajiny nám ich následne budú vracať späť.”

– Akým spôsobom si predstavujete avizované posilnenie ochrany hraníc so Srbskom, cez ktorú prichádzajú utečenci?

“Krajiny EÚ používajú niekoľko spôsobov na ochranu hraníc a na zabránenie ich ilegálnemu prekračovaniu. Domnievam sa, že je úlohou maďarskej vlády, aby zvážila všetky možnosti. Nie je našim cieľom, aby sme zaviedli radikálne prostriedky. Chceme zaviesť účinnú európsku reguláciu, ktorá nám, ako členskej krajine, umožní riešiť túto situáciu. Opakujem, je zrejmé, že mnoho žiadateľov o štatút utečenca zneužíva možnosti a práva, ktoré by mali prislúchať utečencom v klasickom slova zmysle.”