Paríž 26. apríla (HSP/Foto:TASR)

Aký zákon to vlastne vo Francúzsku prijali?

V utorok 23. marca prijal francúzsky parlament tzv. zákon Taubira. Konečné hlasovanie o zákone bolo síce naplánované až na koniec mája, ale vláda v obave pred vzrastajúcim odporom  verejnosti a v nádeji, že po prijatí zákona, demonštrácie  ustanú, pretlačila zákon v zrýchlenom konaní. O čo ide v tzv. zákone Taubira (nazvanom podľa jeho predkladateľky, ministerky spravodlivosti Christine Taubira)?  Napriek tomu, že vo francúzskej legislatíve už existuje možnosť uzatvárať oficiálne zväzky pre osoby rovnakého pohlavia,  tento zákon  ide ešte ďalej, aby ideologicky zrovnoprávnil tieto vzťahy s „klasickým“ manželstvom.

Homosexuálne manželstvá sa budú považovať za identické  s manželstvom medzi mužom a ženou a nadobudnú všetky práva, ktoré manželstvu prináležia. Zákon otvára možnosť úplnej adopcie  pre homo manželstvá  a pred zákonom sa za rodičov takýchto detí budú považovať  homo alebo lesbický pár. Práve toto ustanovenie zákona vyvolalo obrovskú vlnu nevôle  obyvateľstva a aj ľudia, čo pôvodne zákon podporovali, po uvedomení si dôsledkov prešli na druhú stranu.

Ministerka plánuje zaviesť inštitút prenajatia maternice

Súčasťou zákona mala byť aj možnosť  umelého oplodnenia  pre lesbické páry a  inštitút náhradnej matky  pre homo páry. Po tlaku verejnosti bola táto časť zo zákona vyňatá a ešte v deň schválenia  ministerka pre rodinu tvrdila, že takáto možnosť schválená nebude. Na druhý deň ministerka spravodlivosti označila  tieto požiadavky za legitímne právo a predloží ich do parlamentu v septembri…!

Zákon si vyžiada aj úpravu v civilnej legislatíve a z oficiálnych dokumentov zmizne označenie  „ manžel, manželka“ a „ otec a matka“. Zároveň zákon zavádza sankcie voči starostom, ktorí si chcú uplatniť výhradu svedomia a odmietnu takéto páry sobášiť. Prezident síce sľúbil starostom, že nebudú sankcionovaní, ale po tlaku homo lobby sú možné  sankcie vo výške odňatia slobody na tri roky a pokuty 40000 eur. Už okolo 2500 starostov oznámilo, že nebudú takéto páry sobášiť ani pod hrozbou sankcie a niektorí starostovia oznámili, že radšej podajú demisiu, ako by mali konať v rozpore so svojím svedomím.

Protesty neutíchajú

Ani po schválení zákona neutíchajú protesty verejnosti, naopak.  Po celý týždeň prebiehali demonštrácie po celom Francúzsku a hlavne v Paríži pred budovou parlamentu. V deň schválenia zákona bol parlament  obkľúčený ťažkoodencami, pretože zákonodarcovia sa báli vlastného ľudu… Demonštrácie trvali celý deň a noc. Polícia zakročila voči mladým ľudom, ktorí na povolenej demonštrácii pokojne sedeli a spievali, bezdôvodne zhabali  transparenty a tričká, ktoré vyjadrovali  nesúhlas so zákonom, dokonca zakročila aj voči opozičným poslancom, ktorí sa snažili dostať do budovy parlamentu.

Odporcovia zákona sa však nevzdávajú a požadujú stiahnutie zákona a referendum. Poslanci za stranu UMP napadli zákon na ústavom súde, ktorý je povinný rozhodnúť do 30 dní. K oficiálnym organizátorom  demonštrácií a odporu sa pridáva zaujímavé hnutie  tzv. bdejúcich matiek. Ide o reťazové hnutie matiek, ktoré sa zhromažďujú dňom i nocou na  verejných priestranstvách, „ bdejú“  na podporu rodiny, práv dieťaťa na obidvoch rodičov a proti inštitútu náhradnej matky, ktorý by prakticky znamenal  komercializáciu  materníc.

Na 26. mája je pripravená obrovská demonštrácia

Na 26. mája je zvolaná celonárodná demonštrácia, na ktorej sa očakáva obrovská účasť.  Na demonštrácii, ktorá sa konala  24. marca, bol odhad účastníkov okolo 1,4 mil. Policajná prefektúra uviedla smiešne číslo 300 tis., ktoré spochybnila nielen opozícia ale aj denník Le Figaro – uviedol rozhovor s novinárom, ktorý tvrdil, že  má dôkazy o retušovaní  fotiek. Priamo z policajného zdroja, ktorý  monitoroval  demonštráciu, máme informáciu, že účasť bola skutočne vyše 1 mil. ale na príkaz vedenia tieto čísla nesmeli byť zverejnené.

Na sociálnych sieťach koluje vtip: ako došli k číslu 300 tis.? Povolali 30000 policajtov , aby počítali účastníkov a každý napočítal na prstoch do desať… Isté je, že pre vládu prezidenta Hollanda, sú tieto demonštrácie veľmi nepríjemné a zároveň aj politicky nebezpečné a tým, že zákon presadil silou, bez ohľadu na verejnú mienku, hlboko  rozdelili francúzsku spoločnosť, čoho následky  sa v plnej miere ešte len ukážu.

Katarína Hanzlíkova, Paríž.