Môj profil 
Predplatné
Bratislava 7. mája (TASR/HSP)
Keď sa Tomáš Marcinko dostal do záverečnej nominácie reprezentačného trénera Vladimíra Vůjteka na ZOH v Soči, nevedel, aká drámu mu hokejový osud v závere sezóny ešte pripletie do cesty. Olympijský sen sa mu rozplynul po niekoľkých striedaniach, no návrat v drese majstrovských Košíc a účasť na druhom vrcholnom podujatí roka mu kompenzujú dva mesiace nútenej pauzy.
Dvadsaťšesťročný center mal do extraligovej sezóny výborný vstup. S celý tímom, ale aj z hľadiska osobnej produktivity sa držal na čele štatistík a ako jediný zástupca najvyššej domácej súťaže sa prepracoval na olympijskú scénu. Spomienky však na ňu dobré nemá. “Odohral som tam len asi polovicu jedného stretnutia. Prišlo zranenie, vypadol som z mužstva a ani pre zvyšok tímu to v konečnom dôsledku nedopadlo výsledkovo najlepšie,” zaspomínal si Marcinko.
Doposiaľ najúspešnejšia sezóna v kariére sa pre neho už vo februári mala skončiť. V úvodnom dueli na ZOH v Soči ho vyradilo z turnaja zranenie a s diagnózou roztrhnutého zadného krížneho väzu sa podľa prvotných predpokladov mal s ročníkom rozlúčiť. Vrátil sa však ešte v semifinálovej sérii play off proti Piešťanom. Po finále s Nitrou zodvihol nad hlavu majstrovský titul a vrcholom úspešného obdobia bude účasť na MS v Bielorusku. “Určite to bola moja najvzrušujúcejšia sezóna,” zamyslel sa košický krídelník a dodal: “Nominácia na olympiádu prišla nečakane, no o to viac ma potešila. Veľa som toho síce neodohral, ale následne po liečbe prišiel najkrajší záver sezóny na klubovej úrovni a teraz som rád, že opäť môžem bojovať za Slovensko.”
Bývalý hráč Bridgeport Sound Tigers v zámorskej AHL laboroval dva mesiace. Hoci vedel, že nie je všetko v úplnom poriadku, rozhodol sa zariskovať. “Keď som sa vracal do hry, vedel som, že nie som stopercentne fit. Túžil som sa však vrátiť na ľade. Povedal som si, že na to nebudem myslieť, pretože práve vtedy si môžem privodiť ďalšie zranenie. Rešpektoval som, že to patrí k športu a hoci ma ešte určite čaká operácia, hrať môžem už naplno,” uviedol Marcinko. Rizika sa nezľakol ani teraz: “Odmietnuť reprezentačnú pozvánku na majstrovstvá sveta? Také niečo nepripadalo do úvahy.”
Už počas olympijskej prípravy bola jeho úloha na ľade jasná. V mediálnych sférach a fanúšikovských diskusiách sa vyprofiloval ako najlepší brániaci center nielen v extralige, ale v rámci dostupných možností aj pre trénera Vladimíra Vůjteka. “Neuvažoval som nad tým, či mám presne stanovený post a funkciu. Akú úlohu mi tréner dá, tú vždy splním, hlavne v reprezentácii. Len nech som prospešným hráčom pre tím. Chcem odviesť maximum na každom poste,” priznal Marcinko, ktorého si v roku 2006 vybral v 4. kole draftu zo 114. miesto New York Islanders.
Po dramatickej sezóne ho čaká ešte jeden vrchol. Únave sa v súčasnosti úspešne vyhýba a v rámci hokejovej sezóny má dva mesiace oddychu, hoci núteného, stále k dobru. “Je najvyšší čas to dohnať. Príležitosť dostali mladí chalani a veľa z nás na takomto veľkom podujatí ešte nehralo. Ideme bojovať na majstrovstvá a je to na nás,” zakončil Marcinko, ktorý sa na šampionáte predstaví ako jediný útočník z extraligových klubov. Meno najvyššej slovenskej súťaže bude prezentovať aj obranca Peter Čerešňák. Ten však už ešte pred štartom veľkého fóra uzavrel kontrakt s českým extraligistom HC Vítkovice Steel.
.jpg)
.jpg)
