Môj profil 
Predplatné
„Nebudem komentovať jednotlivé prieskumy, ale trend hovorí, že KDH to otočilo. Sme normálna krajina a každá normálna krajina má kresťanských demokratov,“ dodal s tým, že podľa neho KDH fázou záchrany a konsolidácie už prešlo. Ukončila ju podľa neho zmena straníckych stanov, ktorá posilnila kompetencie predsedníctva a predsedu strany.
Podľa Hlinu zmenu navrhli na základe komparácie stanov viacerých iných slovenských a českých strán a aj keď zo začiatku vyzerala nepriechodne, napokon ju podporilo viac ako 90 percent delegátov snemu v Prešove. „KDH má teraz z hľadiska riadenia štandardnejšie stanovy, ako malo predtým. Ako predseda potrebujete mať v hnutí nielen neformálnu, ale aj formálnu autoritu,“ povedal.
V nadchádzajúcich voľbách do VÚC KDH nebude spolupracovať so Smerom-SD a ĽSNS Mariana Kotlebu. Má však záujem dohodnúť sa s SaS a OĽaNO na spoločnej podpore kandidátov na županov. „To nie je o láske, to je ad hoc spojenectvo. Zatiaľ sa to javí, že by mohlo byť funkčné – ale ešte stále to nie je dohodnuté – urobiť dohodu, nie koalíciu, na úrovni županov s SaS a OĽaNO,“ vysvetľuje Hlina. „Každý nájde v sebe tú veľkosť, že si prizná, že nemá relevantného kandidáta vo všetkých krajoch, ale si definujeme, kto má kde väčšiu šancu uspieť. Má zmysel urobiť pre ľudí takú mentálnu skratku, že bude koaličný kandidát, opozičný kandidát, kotlebovci a nezávislí kandidáti. Ak budú ľudia voliť koalícia verzus opozícia, máme šancu uspieť,“ dodáva.
Zmena dvojkolovej voľby predsedov VÚC na jednokolovú môže podľa Hlinu výrazne ovplyvniť výsledky volieb. „Jednokolová voľba vyhovuje občanom maďarskej národnosti. Za určitých okolností môžu byť maďarskí župani v Trnave, Nitre a Košiciach. V Banskej Bystrici bude Kolteba za odmenu. Blanár a Baška si udržia pozície a v Prešove bude bitka. Ak nechceme, aby to tak dopadlo, bojujeme,“ vyhlásil Hlina.
KDH si chce podľa neho do budúcnosti udržať svoju identitu, zároveň však má záujem vyplniť čo najväčšiu časť konzervatívneho politického priestoru. Nebráni sa ani návratu svojich bývalých členov, ktorí sú v tejto chvíli v iných stranách, napríklad v hnutí NOVA.
Nemá však záujem integrovať do seba celé subjekty, ako to na ľavej strane spektra urobil Smer-SD. „V konzervatívnom priestore je tlačenica, dnes je v ňom už kde – kto. Nemáme tendenciu robiť ligu neúspešných, dávať ruku a ťahať ľudí z hrobu, ale vytesniť priestor, ktorý patrí KDH. Ľudia z NOVA nás kontaktujú, v poslednej dobe sa to zintenzívnilo. Budeme hľadať spôsob, ale len taký, že prídu ku nám,“ povedal Hlina.
Sám definuje svoju cestu do KDH ako komplikovanú z hľadiska jednotlivých krokov, ale jednoduchú z hľadiska hodnotového ukotvenia. Do parlamentu bol totiž pôvodne zvolený na kandidátke OĽaNO a s KDH najprv len spolupracoval, neskôr do hnutia vstúpil a napokon bol po voľbách v roku 2016 zvolený za predsedu. „Tento príbeh je spriadaný niťou prirodzenosti. Kresťanským demokratom som sa nestal preto, že to bolo v daný moment výhodné, ale preto, že som kresťanským demokratom. Keď sa narodíte na hornej Orave, nenarodíte sa ako hinduista. U nás sa do kostola chodilo, komunizmus – nekomunizmus,“ konštatoval Hlina.
Aktuálne sa snaží čo najviac propagovať reštart hnutia. „Politika je drina. Nechodíte len po klimatizovaných štúdiách. Chodíte aj po malých obciach, kde sú ľudia často frustrovaní. Keď dáte energiu, musí sa vám vrátiť. Tak chodíme medzi ľudí, od marca do novembra som najazdil 60.000 kilometrov,“ povedal.
Hnutie chce podľa neho pokračovať v pravicovej politike. Razí heslo, že Slovensko už v daniach a odvodoch dosiahlo úplný strop a odteraz by už mali iba klesať. „Najsociálnejšie je vytvoriť prácu. Keď vytvoríte prácu, ľudia už sa vedia postarať o seba, nemusíte im variť polievku,“ poznamenal Hlina.
KDH chce podľa neho princíp presadzovania „najlepších ľudí“. Dnes podľa Hlinu často vyhrávajú verejné obstarávania firmy, ktoré sú v skutočnosti vybrané vopred. Šikovných ľudí to frustruje, nesnažia sa súťažiť, ale opúšťajú republiku. „Ak je nejaká firma predurčená vyhrať, to ľudí demotivuje,“ povedal.
„Peniaze sú dôležité. Ale niektorí ľudia odchádzajú nielen preto, že zarobia viac, ale aj preto, že majú pocit, že tu nemá zmysel byť dobrým a že tu preto neuspejú. Exodus kvality na Slovensku je brutálny,“ uzavrel Hlina.
