Môj profil 
Predplatné
„Miestny odbor MS vznikol 2. novembra 1919 v sídle Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine a do roku 1950 zorganizoval okolo troch stoviek kultúrno-osvetových podujatí. V turčianskom regióne i v širších slovenských reláciách sa stal významným kultúrno-osvetovým hýbateľom a v rámci Slovenska bol po Bratislave člensky druhým najpočetnejším matičným miestnym odborom vôbec. Zaujímavosťou je, že v roku 1943 patrila k jeho členom až štvrtina obyvateľov mesta Martin,“ uviedol riaditeľ Archívu MS Pavol Madura, ktorý je autorom prvej vedeckej monografie o dejinách martinského odboru.
„Na čele martinského miestneho odboru stáli v prvej polovici 20. storočia významné osobnosti, ako boli starosta mesta Cyril Bodický, historik a verejný činiteľ Pavol Florek, prvá slovenská akademická maliarka Želmíra Duchajová-Švehlová či sochár Fraňo Štefunko. Ale zoznam elitných osobností kultúrneho a matičného života je mimoriadne dlhý, preto možno konštatovať, že miestny odbor v Martine predstavoval jeden z najreprezentatívnejších matičných odborov,“ osvetlil literárny historik Slovenského literárneho ústavu MS Pavol Parenička.
Od tohto roku si i ďalšie súčasné matičné miestne odbory budú postupne pripomínať storočnice svojho založenia, a to aj novými jubilejnými publikáciami, v ktorých zhodnotia prácu svojich predchodcov po vzniku prvej Československej republiky a obnovení činnosti Matice slovenskej. Problematika pôsobenia a význam miestnych odborov v regiónoch nie sú podnes v dejinách našej kultúry odborne a komplexne spracované, čo už súčasná generácia matičiarov začína naprávať. Nová publikácia archivára MS P. Maduru bude zároveň slúžiť ako metodický a inšpiratívny vzor na tvorbu ďalších podobných prác o dejinách miestnych odborov Matice slovenskej.
Veronika Matušková, hovorkyňa Matice slovenskej
.JPG)
.jpg)
