„Tento týždeň sme mali v pléne NR SR debatu na zahraničné a európske témy. Chcem oceniť, že táto diskusia napriek názorovej rôznorodosti, samozrejme mimo propagandy extrémistov z ĽSNS, mala naozaj dôstojný a vecný priebeh,“ uviedla na úvod tlačovej besedy poslankyňa Národnej rady SR za Most-Híd a predsedníčka parlamentného zahraničného výboru Katarína Cséfalvayová, ktorá má v strane na starosti túto agendu.

„Most-Híd, ako strana, ktorá má jasne proeurópske hodnoty, považuje tieto témy za priority a chce hľadať priestor a poskytnúť platformu pre takúto diskusiu. Preto sme sa rozhodli, že predseda Béla Bugár listom osloví všetky relevantné politické strany a pozve ich na diskusiu pri okrúhlom stole,“ uviedla Cséfalvayová.

Za okrúhlym stolom by strany mali hľadať najmenšieho spoločného menovateľa ich názorov na budúcnosť EÚ, užšiu integráciu a na úlohu Slovenska v únii. V prípade europarlamentu zdôrazňuje Cséfalvayová potrebu zvýšiť volebnú účasť v eurovoľbách a to považuje za ďalšiu tému, o ktorej by mali strany hovoriť. Poslankyni Cséfalvayovej sme v tejto súvislosti položili niekoľko otázok.

Ste jednotní vo vašom klube, pokiaľ ide o názor na EÚ?

Nezaregistrovala som nejaké nejednotnosti, Most-Híd je stranou, ktorá je asi najviac proeurópskou, najdôslednejšie háji európske hodnoty, hoci to možno niekedy nie je populárne, a hoci by možno bolo pohodlnejšie naskočiť na tú populistickú protieurópsku vlnu. Myslím si, že ani vo vyjadreniach poslancov alebo zástupcov strany nenájdete jedinú vetu či hlasovanie, ktoré by spochybnilo naše jasné proeurópske smerovanie a hodnotové zameranie.

Strana Most-Híd bola vždy vnímaná, že tam je veľké zastúpenie maďarskej menšiny, a tá nemá zase až tak ďaleko k pánovi Orbánovi, ktorého názory nie sú vždy za úplnú  eurointegráciu. Preto sa pýtam, či naozaj v strane nie sú ohľadne eurointegrácie viaceré názorové prúdy.

Ukáže sa to na sneme 9. júna. Ja som pripravila veľmi proeurópsky program v oblasti európskej politiky a uvidíme aká bude jeho podpora. Ale dosiaľ som nikde nezachytila nič, čo by spochybňovalo naše proeurópske smerovanie.

Hovoríte o ďalšej integrácii. Má teda tá debata smerovať výlučne k väčšej centralizácii EÚ, alebo pripúšťate aj možnosť, že by išla opačným smerom, teda k voľnejšiemu zväzku európskych krajín?

Dôležité je, aby sme našli nejakú zhodu práve v tom, aký má byť postoj Slovenska k ďalšej integrácii, pretože tá je teraz práve na stole napríklad aj v súvislosti s Brexitom, aj v súvislosti s Junckerovou bielou knihou. Po nástupe francúzskeho prezidenta Macrona je ten tlak na ešte väčšiu integráciu ešte silnejší a budeme musieť nájsť slovenskú odpoveď na to. Pre mňa je dôležité, aby sme našli aspoň to minimum, na ktorom sa vieme zhodnúť, a čo zagarantuje aj našim európskym partnerom, že napríklad po výmene vlády sa radikálne nezmení postoj SR v zahraničnej a európskej politike.

Spomínali ste najmenšieho spoločného menovateľa. Chcem sa spýtať, čo presne pod tým rozumiete. Lebo pod najmenším spoločným menovateľom by niekto mohol rozumieť napríklad to, že už sme členmi EÚ. Ide ale o to, aká má táto únia byť, lebo môže to byť čokoľvek od voľného združenia krajín, až po unitárny euroštát.

Presne tak. Ja to chápem ako diskusiu, porovnávanie, možno súťaž jednotlivých programov a hľadanie toho minima, na ktorom sa dokážeme zhodnúť. A verím, že to bude čo najambicióznejšie, že dokážeme ísť čo najďalej. Ale samozrejme, máme signály z iných politických strán, ktoré sú eurorealistické, ako hovoria oni, čiže euroskeptické, ako hovorím ja. Niektoré sú vyslovene proti Európskej únii, hoci chceme pozvať najmä demokratické strany, takže myslím si, že toto vylučuje niektoré strany od okrúhleho stola, teda minimálne jednu.

Poslankyňa Cséfalvayová by teda chcela ísť čím ďalej v smere integrovania Európy. Podľa toho, čo povedala, by konečným cieľom zrejme mal byť unitárny a úplne centralizovaný Euroštát. Použila pre toto smerovanie dokonca výraz „čo najambicióznejšie“, teda naznačuje, že integrácia (rozumej centralizácia) krajín je vlastne mierou úspechu.

Je toto ale prianím všetkých občanov Slovenska, resp. aj ostatných krajín starého kontinentu? Myslíme si aj my ostatní, že vrcholom a mierou úspešnosti nášho snaženia je urobiť z Európy unitárny štát, kde jednotlivé krajiny budú len niečím ako sú naše dnešné župy? Cséfalvayová priamo hovorí, že tí, ktorí sú proti tomuto smerovaniu, sú extrémisti a budú vylúčení z celospoločenskej diskusie o budúcnosti nášho štátu.

Lenže takto to v demokratickej krajine fungovať nemôže. Ak krajina chce o sebe tvrdiť, že je slobodná, musí do diskusie o veciach verejných pripustiť každý názor, teda aj úplne opačný, než je ten oficiálny.

Možno by teda v tejto chvíli stálo za úvahu urobiť ešte jeden okrúhly stôl o eurointegrácii. A síce za účasti všetkých relevantných, rozumej národných strán, samozrejme s vylúčením probruselských extrémistov. A tiež s pekne „ambicióznymi“ cieľmi. Od prvého okrúhleho stola tento druhý by sa líšil napríklad v tom, že jeho účastníci by nemuseli prácne hľadať odpoveď na záhadnú otázku smiešne nízkej účasti Slovákov v eurovoľbách. Oni ju totiž dávno poznajú.

Ivan Lehotský