HDP na jedného Slováka dosahuje 77 % európskeho priemeru

Bratislava 21. júla 2016 (HSP/postovabanka/Foto:TASR-Frank Rumpenhorst/dpa via AP)

Ako sú na tom Slováci v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ? Slovenský hrubý domáci produkt prepočítaný na jedného obyvateľa za minulý rok dosiahol 77 % európskeho priemeru. Vyplynulo to z údajov Eurostatu, štatistického úradu Európskej únie.

„HDP prepočítaný na jedného obyvateľa a vyjadrený v parite kúpnej sily [PPS] patrí do skupiny ukazovateľov odzrkadľujúcich výkonnosť ekonomiky a životnú úroveň jej obyvateľov. Pretože čím je HDP na hlavu vyšší, tým výkonnejšia je aj ekonomika krajiny a tým lepšie sa môžu mať aj jej obyvatelia. Ukazovateľ Eurostat vyjadril ako podiel z priemeru EÚ, pričom EÚ 28 ako celok predstavuje 100 %. Takto vyjadrený ukazovateľ je vhodný na porovnávanie výkonnosti ekonomík jednotlivých krajín,“ uvádzajú analytici Poštovej banky.

„Samozrejme, že ukazovateľov vyjadrujúcich životnú úroveň v krajine je viacero a tými najdôležitejšími sú mzdy a ceny v obchodoch. Pocit blahobytu totiž najčastejšie meriame podľa toho, koľko zarábáme a čo si zo svojho platu môžeme dovoliť kúpiť. Bez vetra sa ale ani lístok nepohne a jedine ak sa ekonomike darí, rastie jej výkonnosť, tak sa môže lepšie dariť aj jej obyvateľom. Preto je aj ukazovateľ HDP na obyvateľa zaraďovaný medzi ukazovatele popisujúce životnú úroveň v krajine. Je to ale oklieštený ukazovateľ, ktorý neberie do úvahy napríklad spomínanú platovú a cenovú úroveň v krajine či príjmovú a majetkovú nerovnosť atď.

V európskom porovnaní sa ale nemáme príliš čím chváliť. Slovensku patrí v európskom rebríčku 18. resp. 19. priečka, o ktorú sa delíme s Portugalskom. V rámci európskej 28 – čky je teda nižšia životná úroveň meraná prostredníctvom tohto ukazovateľa už len v 9 krajinách. Prekvapením určite nie je prvá priečka Luxemburska, ktorého HDP na obyvateľa dosahuje až 271 % európskeho priemeru. Luxembursko je malou krajinou s malým počtom obyvateľov, vysokým počtom zahraničných pracujúcich, ktorí prispievajú k tvorbe jeho HDP a navyše ťaží z rozvinutého sektora služieb.

S veľkým odstupom za Luxemburskom nasledovalo Írsko s hodnotou ukazovateľa 145 % priemeru EÚ. Na popredných priečkach európskeho rebríčka sa umiestnilli viaceré severské krajiny ako Írsko, Dánsko a Švédsko, ale aj Nemecko či susedné Rakúsko. Všetky krajiny, ktorých HDP na obyvateľa je vyššie ako európsky priemer, predstavujú pôvodné členské krajiny únie. Noví členovia, vrátane Slovenska, sa umiestnili pod euróspkym priemerom.

Spomedzi „nováčikov“ na najvyššiu priečku dosiahla Malta [89 % priemeru EÚ] stíhaná našimi susedmi z ČR, ktorých životná úroveň dosahuje 85 % európskeho priemeru. Česká republika je zároveň jediná, ktorá nás spomedzi krajín V4 predbehla. V Poľsku aj v Maďarsku je HDP vyprodukované na jedného obyvateľa nižšie ako u nás a predstavuje 69 resp. 68 % priemeru únie.  Krajinou s najnižšou životnou úrovňou je Bulharsko, kde HDP na hlavu nedosahuje ani polovicu európskeho priemeru.

Dôležitá je však nielen samotná úroveň ukazovateľa, ale aj jej vývoj v čase. Položili sme si teda otázku, či sa zlepšila naša životná úroveň v porovnaní s európskym priemerom za poslednú dekádu. Odpoveď znie áno.

Desať rokov dozadu, teda v roku 2005, dosahoval HDP prepočítaný na jedného Slováka len 59 % priemeru európskej 28 – čky. Toto obdobie môžeme označiť aj ako obdobie slovenského ekonomického boomu. Z hľadiska ekonomického rastu sme boli označovaní za „európskeho tigra“, čomu zodpovedal aj vývoj HDP na hlavu. Do roku 2008 sme si polepšili na 71 % priemeru únie. Následne však svetová hospodárska kríza zmrazila naše plány na ďalšie napredovanie a HDP vyprodukované na jedného Slováka odvtedy rastie pomalším tempom. Napriek tomu sa mu vlani podarilo vyšplhať na spomínaných 77 % priemeru EÚ.

Najvýznamnejší nárast ukazovateľa za posledných 10 rokov dosiahlo Luxembursko [z 241 % na 271 % priemeru EÚ]. Veľkým pozitívom ale je, že za ním v raste ukazovateľa nasledovali nováčikovia únie, ako Rumunsko, Litva, Poľsko a aj Slovensko, ktorým sa tak darí dobiehať životnú úroveň v únii. Naopak, najvýraznejší prepad životnej úrovne za posledných 10 rokov zažilo Grécko, ktoré „zrazila na kolená“ hospodárska a dlhová kríza. Zhoršenie životnej úrovne za ostatnú dekádu pocítili ale aj Cyperčania, Briti, Taliani či Španieli,“ uzatvárajú svoj komentár analytici Poštovej banky.