Môj profil 
Predplatné
Ruman tak reagoval na štvrtkové vyhlásenie Harabina zo spoločnej tlačovej konferencie s Marianom Kotlebom, na ktorej povedal, že strana Vlasť pôjde do parlamentných volieb 2020 samostatne. Za hlavný dôvod toho, že sa Harabin s Kotlebom nedohodli, považuje politológ to, že obaja lídri nenašli spoločný postoj k potenciálnej spolupráci so Smerom-SD a Slovenskou národnou stranou (SNS).
„Samotná tlačovka tiež pôsobila rozpačitým dojmom, k čomu prispel aj fakt, že Harabinovo stanovisko týkajúce sa spolupráce s Kotlebom bolo do redakcií rozposlané z jeho emailovej adresy ešte pred tlačovkou. Akoby Harabin dopredu vedel, čo urobí. Možno od Kotlebu očakával niečo viac, nejaký iný návrh, a ten neprišiel,“ vysvetlil politológ.
Šéf Vlasti hrá podľa neho pravdepodobne na to, že sa naisto dostane do parlamentu. Zdôraznil, že tu vyvstáva otázka, čo keď sa mu to nepodarí. Strana Vlasť je totiž podľa Rumana z politologického hľadiska ťažko predvídateľnou stranou. „Potenciál, aby prekročila päťpercentné kvórum má, avšak nemusí sa to stať. Ukazuje sa, že Harabin je navyše silne presvedčený o svojej voličskej podpore. Potvrdil to aj na tlačovke, kde spomenul prezidentské voľby a zisk takmer 310-tisíc hlasov. Avšak tento fakt nemusí platiť u parlamentných volieb, tie sú o niečom inom, napríklad o programe, o personálnom obsadení, o rezonancii strany na verejnosti,“ myslí si Ruman. Všetko podľa neho závisí od ďalších vyhlásení a krokov, ktoré Harabin podnikne v predvolebnej komunikácii.
Harabin vo štvrtok taktiež povedal, že strana Vlasť chce v najbližších dňoch vyzvať všetky strany, u ktorých predpokladá, že ich môžu spájať národné a kresťanské hodnoty. Osloví preto Smer-SD, SNS či hnutie Sme rodina, ale aj Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), avšak bez jeho predsedu Alojza Hlinu. „Osobne sa nazdávam, že Smer-SD a SNS by s Harabinovou Vlasťou do vlády išli, keďže nejde o politický extrémizmus, a tiež, že veľký výber partnerov na spoluprácu zjavne mať nebudú,“ uviedol politológ. Pokiaľ by to bolo potrebné, dohodli by sa podľa Rumana aj s hnutím Sme rodina. „Iné opozičné subjekty by zrejme so Smerom-SD a SNS do vlády nešli, aj keď je otázne, či by Marian Kotleba dodržal slovo, ak by dostal ponuku spoluvládnuť,“ dodal politológ.
Kotleba vyzval ešte 16. októbra svojho bývalého súpera z prezidentských volieb Harabina na spoločný postup v parlamentných voľbách. Harabin ho minulý týždeň pozval na osobné stretnutie, ktoré sa konalo vo štvrtok 14. novembra. Lídri strán sa však na ňom na spoločnom postupe vo voľbách nedohodli.
ĽSNS by podľa posledného prieskumu verejnej mienky, ktorý realizovala agentúra Focus 30. októbra až 6. novembra na vzorke 1 020 respondentov, získala 10,3 percenta hlasov. Politická strana bývalého predsedu Najvyššieho súdu SR Harabina Vlasť by sa do parlamentu nedostala, keďže by ju volili len tri percentá opýtaných. Oproti predchádzajúcemu októbrovému prieskumu je to však nárast o 1,2 percentného bodu.
.jpg)
