Môj profil 
Predplatné
Byť dôležitou súčasťou realizačného tímu pri futbalovej reprezentácii je snom azda každého trénera. Otovi Brunegrafovi sa to splnilo pred pár dňami, keď si ho novozvolený kormidelník Pavel Hapal vybral opäť za svojho asistenta. “Na úvod musím povedať, že to je celkom zaujímavý a turbulentný kalendárny rok. Ešte na jeho začiatku sme boli pri reprezentačnej dvadsaťjednotke, odkiaľ sme sa s Pavlom neskôr presunuli do pražskej Sparty a zhodou okolností to napokon dopadlo tak, že sme zakotvili pri kormidle slovenskej seniorskej reprezentácie. Je to vrchol mojej doterajšej kariéry a nepopieram, že už teraz pociťujem azda najväčšiu zodpovednosť, aká môže byť. Na Slovensku totiž máme asi najviac futbalových, ale aj hokejových trénerov, čiže v tomto smere sme odborníci všetci. Tých rád a informácií, ktoré sa k nám dostanú, bude zrejme viac než dosť,” rozhovoril sa Brunegraf.
Ten stojí po Hapalovom boku takmer nepretržite dlhých 11 rokov, prežili spolu veľké víťazstvá i občasné pády, spoločne riešili množstvo situácií. Potrápila ich niekedy ponorková choroba? “Určite áno, nebudem klamať. Niekedy bývajú naše debaty búrlivé, ostré a aj sa častokrát pohádame. S konečným výsledkom sa však potom obaja stotožníme,” pokračoval Brunegraf, ktorý sa s Hapalom po toľkých rokoch spolupráce už takmer ani nemajú čím navzájom prekvapiť. “Sem-tam sa to podarí, ale o nejakých megaprekvapeniach už nemôže byť reč. Naposledy ma zaskočil akurát tak svojím výzorom so zarasteným strniskom,” prezradil.
Brunegraf je asistentom českého kormidelníka od roku 2007, keď spolu začínali na lavičke Nitry. Odvtedy spoločne odkoučovali takmer 250 súťažných zápasov na klubovej úrovni a bezmála tri desiatky duelov pri kormidle reprezentácie SR do 21 rokov. Ktoré z nich mu najviac utkveli v pamäti? “Asi to bolo ešte z obdobia na žilinskej lavičke. Konkrétne ide o dvojzápas so Spartou Praha (2:0 vonku, 1:0 doma, pozn. red.), vďaka ktorému sme sa kvalifikovali do skupinovej fázy Ligy majstrov. Tie duely boli krásne vďaka úžasnej atmosfére v Prahe i Žiline a, samozrejme, nás následne hriala pri srdci zhmotnená možnosť účinkovať v hlavnej súťaži najprestížnejšej klubovej súťaže na svete. Bolo to niečo neskutočné a práve preto mám tieto duely azda najhlbšie vryté v pamäti,” vysvetlil súčasný reprezentačný asistent.
V prvej nominácii Hapala na zápasy Ligy národov s Ukrajinou a Českom sa v porovnaní s tou poslednou zo strany jeho predchodcu veľa zmien neudialo. Azda najzásadnejšou je, že sa do reprezentácie vracia Miroslav Stoch, ktorý mal u Jána Kozáka dvere nadobro zatvorené. “Každý hráč ma nejakú históriu, každý si niečo so sebou ťahá. Postupom času však každý starne, dozrieva, má svoju rodinu i väčšiu zodpovednosť. A to nielen voči reprezentácii, krajine či nám, ale najmä voči sebe a svojim najbližším. Jednoducho povedané, s vekom prichádza aj rozum, a tak predpokladáme, že či už je to Miňo Stoch alebo niekto iný, každý jeden sa dostal do roviny, že už má tieto veci za sebou,” zamyslel sa Brunegraf.
Či už chce, alebo nie, má nálepku večného asistenta. Je s týmto statusom spokojný, alebo má ešte ambíciu stať sa niekedy hlavným trénerom? “Túto ambíciu som mal a mám stále, no pred jedenástimi rokmi mi to pokazil Pavel Hapal príchodom do Nitry,” smial sa Oto Brunegraf. “Naposledy som mal k tomu blízko pri reprezentácii SR do 21 rokov, keď som ju z pozície hlavného kouča viedol v dvoch víťazných kvalifikačných zápasoch proti Albánsku. Okolnosti sa však následne vyvinuli tak, že v podstate iná ponuka ako ísť za Pavlom do Sparty Praha v tej chvíli nebola. Ale samozrejme, že tú ambíciu byť hlavným koučom mám stále, no v súčasnosti je aktuálne niečo iné a nie je dôvod na tom niečo meniť.”
.jpg)
.JPG)
