Goldmanova cena za pezinskú skládku a realita

Bratislava/Pezinok 4. mája 2016 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Slovenskými médiami v týchto dňoch  prebehla správa o tom, ako prezident Kiska osobne zagratuloval Zuzane Čaputovej, aktivistke, ktorá obdržala v USA Goldmanovu cenu za ochranu životného prostredia

Prezident Kiska, ktorý sa netají svojou ostentatívnou pro-euroatlantickou orientáciou privítal nadšene toto americké ocenenie, ktorým nadácia vyznamenala aktivitu právničky Zuzany Čaputovej v kauze pezinskej skládky. Toto ocenenie, ako aj kauza samotná, sa pre neho stalo potvrdením funkčnosti tzv. občianskej spoločnosti a tretieho sektora.

Už v čase obdržania tejto ceny, 18. apríla, liberálne orientované médiá vysoko vyzdvihli toto ocenenie, ako dôkaz dobre vybojovaného zápasu medzi štátnymi inštitúciami a občianskou iniciatívou. Celá kauza, ktorú mnohí už počas jej priebehu pred niekoľkými rokmi vnímali skôr ako politikum, smerujúce k diskreditácii vtedajšieho vládneho zoskupenia, sa tak dočkala ocenenia u tých, ktorí si uzurpujú protektorské hodnotenie východoeurópskeho priestoru z pozície moci, u mimovládnych organizácií z USA a u ich detašovaných pracovísk vo východnej Európe.

Realita však mierne pokrivkáva za rozprávkou o statočných Pezinčanoch, ktorí uťali hlavu zlému štátnemu drakovi. Nad celou kauzou sa totiž vznáša otázka, kam občania Pezinka, ktorí tak milujú životné prostredie, vlastne odpad odvážajú? Predstava, že by okresné mesto nevyprodukovalo žiaden odpad a nepotrebovalo teda žiadnu skládku, je veľmi nepravdepodobná.

Podľa nadšenia, ktoré sprevádza v médiách udelenie Goldmanovej ceny a z kontextu všetkých správ, by mohli čitatelia usudzovať, akoby Pezinčania vyriešili svoj problém tak, že miesto skládky, ktoré bolo nevhodné pre prílišnú blízkosť k obytnej zóne mesta, presunuli do vhodnejšej lokality.

Skutočnosť je však taká, že kauza odpadu z Pezinka bola k spokojnosti všetkých Pezinčanov vyriešená odvážaním ich smetí na skládku v Senci, ktorej tým hrozí neočakávané preťaženie. Senecký starosta Karol Kvál sa v roku 2013 nechal počuť: ” Nech si nechajú svoje smeti doma, my ich tu nechceme.” Keďže skládku vlastní súkromná firma a tá uzavrela s Pezinkom dohodu, nič sa zmeniť nepodarilo. Každopádne Pezinok vyriešil svoj problém tak, že ho presunul na plecia iného.

Čistotymilovní Pezinčania vyvážajú svoje smeti do Senca, na skládku, ktorá sa nachádza hneď vedľa chránenej prírodnej rezervácie s výnimočným výskytom raritného hmyzu. Ten chodia pozorovať vedci až z Francúzska. Iste sa čudujú, že hneď vedľa je obrovská skládka, ktorá sa teraz ešte o to rýchlejšie zapĺňa pezinským odpadom.

Celá mediálna bublina s Goldmanovou cenou tak stráca na žiare. To, že sa Pezinok ubránil pred nevhodne umiestnenou skládkou je zaiste chvályhodné. Spôsob akým svoj problém vyriešil, však už iste nie.

Je škoda, že tí čo udeľovali túto enviromentálnu cenu, neprihliadali aj na túto druhú stranu problému. Znižuje to jednak prestížnosť ocenenia a jednak to vyvoláva pocit, že ide zo strany mimovládneho sektora o výrobu umelých hrdinov. Táto umelá výroba občianskych hrdinov, tak veľmi rozšírená na západ, deformuje samotnú občiansku spoločnosť o ktorú by malo týmto organizáciám v prvom rade ísť. Umelý občianskoaktivistickí hrdinovia sa stávajú potravou pre médiá, ktoré z nich vyrobia umelé osobnosti. Tieto umelé osobnosti následne vstupujú do spoločenského diskurzu a takto umelo vytvorená verejná diskusia potom deformuje celý verejný priestor.