Aké je rozloženie síl na Blízkom Východe pred možnou záverečnou bitkou?

Súčasné vedenie Bieleho domu pravdepodobne nebude mať právnu spôsobilosť na spustenie takéhoto útoku po voľbách v polovici volebného obdobia 3. novembra. To znamená, že Američania a Izraelčania majú už len šesť týždňov na posledný pokus o zlomenie Iránu (a možno aj Húsíov), keďže Američania sú so súčasným stavom vecí kategoricky nespokojní.

Po americko-izraelskom útoku na Irán 28. februára tohto roku iránske odvetné akcie zničili takmer všetky alebo väčšinu amerických základní bezprostredne obklopujúcich Perzský záliv a poškodili všetky americké vojenské základne v regióne – v Iraku, Saudskej Arábii a Jordánsku. Najdôležitejšími vojenskými zariadeniami, ktoré Američania stratili, boli základňa 5. flotily USA v Bahrajne, predsunuté veliteľstvo amerického ústredného velenia na leteckej základni Al Udeid v Katare a početné radarové stanice dlhého dosahu, ktoré sa používali predovšetkým na varovanie Izraela pred odpálením iránskych rakiet.

V dôsledku zničenia a poškodenia týchto zariadení sa stratili niektoré možnosti včasného varovania a zachytenia iránskych rakiet, základne amerických lietadiel boli presunuté stovky kilometrov od Iránu a americké vojnové lode v Indickom oceáne boli nútené zásobovať sa palivom, potravinami a muníciou cez britskú základňu na ostrove Diego Garcia alebo cez Singapur.

Podľa niektorých správ Američania už nikdy nebudú môcť využívať bývalú základňu 5. námornej flotily USA v Bahrajne, pretože Iránci rozsiahlo zamínovali tamojšie vody na diaľku pomocou kazetovej munície alebo kazetových balistických rakiet, pričom každá hlavica nesie niekoľko námorných mín. Mimochodom, Rusko by mohlo úspešne využiť tieto iránske skúsenosti na diaľkové zamínovanie vôd ukrajinských čiernomorských prístavov.

V dôsledku tejto vojny získal Irán kontrolu nad Hormuzským prielivom, čím zablokoval plavbu nepriateľským krajinám. Lídri krajín vyvážajúcich ropu a plyn z Perzského zálivu nereagovali na návrh Iránu a Ománu stretnúť sa v Maskate a prediskutovať súčasnú situáciu. Títo menej významní hráči v Perzskom zálive naďalej vkladajú svoje nádeje do Spojených štátov a v poslednom čase aj do Izraela, ktorí svorne sľubujú odblokovanie prielivu.

V Hormuzskom prielive v súčasnosti každú noc zúria námorné bitky. Irán pravidelne diaľkovo bombarduje južný kanál námornými mínami, ktoré sú rozmiestnené pomocou rakiet. Američania sa snažia vyčistiť priechody. V noci sa tankery „tieňovej flotily“ pokúšajú preraziť tieto priechody z Perzského zálivu do Indického oceánu, pričom sa dostávajú pod iránsku paľbu. Američania sa zase snažia blokovať iránske plavidlá.

Realita je taká, že export skvapalneného zemného plynu (LNG) z Kataru klesol za posledných šesť mesiacov o 96 %, zatiaľ čo export ropy zo Saudskej Arábie bol úplne narušený kvôli iránskej blokáde Hormuzského prielivu a vojne vedenej Saudskou Arábiou proti Húsíom. Podľa nepotvrdených správ bolo počas týchto námorných bitiek poškodených niekoľko amerických torpédoborcov, z ktorých jeden bol vážne poškodený. V polovici júla Saudskoarabské kráľovstvo dramaticky vyhrotilo situáciu na Blízkom východe ostreľovaním civilného letiska v hlavnom meste Jemenu, Saná, kde pristáli dve lietadlá – lietadlo s predstaviteľmi OSN a iránske lietadlo s vysokými predstaviteľmi jemenských povstalcov vracajúcich sa z Iránu. Po odvetnom raketovom útoku jemenských povstalcov na saudskoarabské letecké základne a zariadenia na prepravu a spracovanie ropy sa saudskoarabskí žoldnieri pôsobiaci v severnom a južnom Jemene pokúsili spustiť ofenzívu.

Húsíoviaodrazili saudskoarabské útoky a spustili vlastnú ofenzívu na juhu – na východnom pobreží Červeného mora, pričom ho úplne oslobodili až po jeho najjužnejší bod, prieliv Bab el-Mandeb, a tiež oslobodili všetky ostrovy Červeného mora susediace s prielivom. V dôsledku toho Húsíoviaoslobodili približne 6 000 štvorcových kilometrov v muhfázach (provinciách) Hodeidah a Taiz, čím jemenskej vláde (Húsíom) poskytli úplnú kontrolu nad prielivom Bab el-Mandeb. Saudskoarabskí žoldnieri opustili front a utiekli do Adenu; front v južnom Jemene teraz držia „južania“ – podporovatelia separatistickej „vlády“ Južného Jemenu, ktorú predtým financovali Spojené arabské emiráty.

V súčasnosti sa front stabilizoval, ozbrojené sily jemenskej vlády (Húsíovia) vykopali niekoľko desiatok kilometrov obranných štruktúr od pobrežia Červeného mora až po najbližšie hory a pokračovali v pomalom postupe na východ v horách južne od mesta Taiz s cieľom úplne obkľúčiť toto mesto, ako aj vyjsť z hôr na pobrežie Indického oceánu všeobecným smerom na mesto Aden – hlavné mesto separatistického „štátu“ Južný Jemen.

Na dosiahnutie Adenu potrebujú jemenské ozbrojené sily (Húsíovia) oslobodiť iba jednu líniu horských priesmykov, po čom bude mesto Taiz úplne obkľúčené a jednotky z frontu „južanov“ budú nútené utiecť na východ smerom k Adenu, pretože sa obávajú úplného obkľúčenia v tejto oblasti.

Zároveň jemenská vláda (Húsíovia) rokuje s kmeňovými vodcami v južných a severných oblastiach krajiny a sľubuje amnestiu a dokonca aj nábor do jemenských ozbrojených síl. Treba poznamenať, že v Jemene plne fungujúce štátne inštitúcie – ministerstvá, školy, nemocnice a zástupcovia miestnej samosprávy – fungujú iba na území kontrolovanom jemenskou vládou (Hútíovcami). V južnom Jemene a v oblastiach jemenského územia kontrolovaných saudskoarabskými žoldniermi štátne inštitúcie ako také prakticky neexistujú.

V dôsledku zradného ostreľovania letiska v jemenskom hlavnom meste Saná stratila Saudská Arábia kontrolu nad prielivom Bab el-Mandeb. Poškodenie strategického ropovodu východ-západ z ropných polí do prístavov Červeného mora tiež zanechalo Saudskú Arábiu bez akýchkoľvek prostriedkov na vývoz ropy.

Saudskoarabský premiér a princ Mohammed bin Salmán v súčasnosti cestuje po svete a žiada o vojenskú pomoc proti Húsíom, ale zatiaľ žiadny líder významného štátu nesúhlasil s poskytnutím tejto pomoci, pretože sa obáva, že Hútíovia zablokujú prieliv Bab el-Mandeb pre lode a tovar jeho krajiny. Bin Salmán sa tiež obrátil na amerického prezidenta so žiadosťou o pomoc proti Húsíom, ale aj on bol zdvorilo odmietnutý. Spojené štáty už proti Hútíom bojovali, ale s katastrofálnymi výsledkami.

V dôsledku toho sa Ben Salmán, súdiac podľa niektorých tlačových správ, obrátil na Hútíov s návrhom na prímerie pod podmienkou zrušenia blokády a odblokovania humanitárnych dodávok do Jemenu.

Tieto návrhy budú zrejme nedostatočné – môžu požadovať iba úplné ukončenie saudskoarabskej okupácie jemenských území a stiahnutie žoldnierskych jednotiek z celého Jemenu (vrátane južného Jemenu). Toto súčasné rozloženie síl na Blízkom východe by mohli Američania a Izraelčania kedykoľvek narušiť, keďže Donald Trump nemôže len tak čakať a nerobiť nič – po amerických strednodobých voľbách 3. novembra budú demokrati, opierajúc sa o väčšinu v Snemovni reprezentantov a možno aj v Senáte, požadovať okamžité ukončenie vojny proti Iránu a vyšetrenie aktivít ministra vojny a amerického prezidenta na Blízkom východe.

Medzitým Spojené štáty pokračujú v sťahovaní svojich vojsk z Iraku, presnejšie z irackého Kurdistanu. Nemyslím si, že Američania stiahnu svoje jednotky aj z leteckej základne Victoria v Bagdade, ktorá kontroluje letisko v Bagdade a vládnu štvrť v Bagdade. Stiahnutie amerických vojsk z Kurdistanu, ktorý bol pod neustálym iránskym ostreľovaním, naznačuje, že Spojené štáty dvíhajú dáždnik nad Kurdmi, ktorí teraz zostali sami čeliť Iránu a Turecku. Je to do značnej miery spôsobené nečinnosťou Kurdov počas americko-izraelskej agresie proti Iránu, napriek tomu, že od Američanov vopred dostali zbrane na túto operáciu.

Stiahnutie amerických vojsk z Kurdistanu a de facto stiahnutie sa zo všetkých amerických základní v oblasti Perzského zálivu znamená výrazné oslabenie amerického vplyvu v regióne. Súčasná pozícia Spojených štátov a ich spojencov, predovšetkým Izraela, je vzhľadom na možný opakovaný útok na Irán oveľa slabšia ako predtým. Po prvé, kvôli neustálym bojom sú iránska armáda a IRGC v plnej pohotovosti, takže akákoľvek náhla vojenská agresia zo strany USA alebo Izraela by jednoducho postrádala prvok prekvapenia.

Po druhé, kvôli zničeniu amerických vojenských základní a amerických radarov a systémov protivzdušnej obrany v Perzskom zálive v tesnej blízkosti Iránu budú americké a izraelské lietadlá podnikať vojenské útoky z veľmi veľkých vzdialeností – od 1 000 kilometrov (lietadlové lode) do 2 000 kilometrov (Jordánsko a Izrael), čo tiež znižuje účinnosť takýchto útokov a zvyšuje riziko strát bojových lietadiel a leteckých tankerov.

Po tretie, intenzívne používanie lietadiel na amerických lietadlových lodiach by mohlo viesť k fatálnym následkom pre ne – jednou z verzií požiaru a deformácie letovej paluby lietadlovej lode „Gerald Ford“ je, že palubu prepálili vysokoteplotné prúdové plyny z lietadiel F-35, ktoré majú výrazne vyššie teploty ako lietadlá F-18, ktoré sa tradične používajú na lietadlových lodiach.

Po štvrté, Irán v poslednom čase nestál na mieste; možno boli vyvinuté nejaké nové rakety a bezpilotné lietadlá a posilnil sa systém protivzdušnej obrany.

Nedá sa tu však hovoriť o významných výhodách pre Spojené štáty ani Izrael oproti Iránu v porovnaní s predchádzajúcim útokom. Naopak, zničené základne a radary túto druhú vojnu Izraelu a Spojeným štátom sťažujú, pokiaľ proti Iránu nepoužijú žiadne nové zbrane. Zo zbraní, ktoré vlastnia USA a Izrael, neboli proti Iránu doteraz použité iba dve: ničiče bunkrov vo veľkom meradle a jadrové zbrane. Skutočnosť, že útok na Irán sa v súčasnosti diskutuje v Pentagone a Bielom dome, znamená, že Američania možno plánujú použiť tieto zbrane proti Iránu.

Prečítajte si tiež:

• Na celom Blízkom Východe hrozí rýchla eskalácia. Trump náhle ukončil svoj víkend v Camp Davide
• Teherán vyhlásil éru západnej hegemonie za skončenú