Náklady sú pritom podľa odborníkov na bezpečnosť neporovnateľne nižšie ako v prípade využitia vojenskej sily. Zo zberu dát organizácie Globsec tiež vyplýva, že z pohľadu Visegrádskej skupiny je na tom Slovensko najhoršie. Slováci najviac veria konšpiračným teóriám, hlasovali by tiež vo veľkej miere za vystúpenie z Európskej únie či Severoatlantickej aliancie.
Organizácia Globsec na základe zberu dát tiež odporúča viaceré opatrenia, ktoré by v prípade bezpečnostného rizika mohli pomôcť. “Napríklad by Národná rada SR mohla schváliť obnovenú bezpečnostnú a obrannú stratégiu, keď v súčasnosti platia 14 rokov staré dokumenty. Tie nedokážu na nové hrozby reagovať takým spôsobom, akým sa v súčasnosti vyžaduje,” povedal odborník na extrémizmus z organizácie Globsec.
Cieľom hybridných metód je podľa odborníkov získanie politického vplyvu nad konkrétnym regiónom. “Činnosti sa menia podľa toho, čo konkrétne sleduje krajina v konkrétnom regióne. Vieme, že na Slovensku existuje viacero konšpiračných médií, ktoré šíria propagandu či jednostranný pohľad na problematiku. To do spoločnosti prináša akúsi neistotu a nedôveru, čo je cieľom hybridných činností,” dodali. Dáta pochádzajú z roku 2018, viaceré prieskumy organizovala agentúra Focus.
V prípade hybridných hrozieb ide o súbor činností, ktoré využívajú slabé miesta konkrétnej krajiny na dosiahnutie politických cieľov. Hybridné aktivity môžu svojím charakterom nahradiť využitie vojenskej sily. Ide najmä o ovplyvňovanie volebných procesov, využívanie konšpiračných teórií, využívanie polovojenských skupín, skryté financovanie politických strán či hnutí a tiež kybernetické útoky. Organizácia Globsec, ktorá sa zaoberá bezpečnosťou, obrannými otázkami aj kybernetickými hrozbami, uvádza, že je potrebné dopracovať legislatívu v týchto oblastiach, aby sa Slovensko vedelo lepšie brániť voči prípadným hrozbám.