Global Times: Rusko donútilo Západ „panicky sa točiť na jednom mieste“

Peking, 5. decembra 2016 (HSP/Foto: Screen Global Times)

„Je to dosť zábavne pozerať, ako Európsky parlament schvaľuje rezolúcie proti „ruskej propagande“ a celému svetu demonštruje panický strach pred ruskými médiami,“ uvádza čínsky denník Global Times, ktorý vychádza v angličtine

„Keď si vezmeme do úvahy, že sily a prostriedky Ruska sú obmedzené, prekvapí nás to, ako iba niekoľkými pohybmi donútilo Západ, aby „sa točil na jednom mieste“. To znamená, že ten Západ nie je až taký mocný, ako sa zdá,“ konštatuje čínsky Global Times vo svojom redakčnom úvodníku.

„Keď sa zistilo, že novým americkým prezidentom bude Donald Trump, viacerí hneď začali debatovať o možnom zlepšení vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom. Avšak v tom istom čase sa medzi Ruskom a EÚ črtá nové kolo zvýšeného napätia. Prednedávnom Rusko rozmiestnilo raketový komplex Bastion v Kaliningrade a hneď, takmer o 24 hodín, Európsky parlament schválil rezolúciu, v ktorej obviňuje Rusko a jeho média z „propagandy“, ktorá je nasmerovaná na to, aby rozdelila Európu, a obviňuje taktiež z podpory ultrapravicových strán a nacionalistických hnutí,“ píše Global Times.

„Tento raz útoky NATO a Európskeho parlamentu sa vykonávajú na najvyššej oficiálnej úrovni, čo svedčí o novej etape zvýšeného napätia. Odpoveď z Moskvy sa tiež nenechala na seba dlho čakať: ruské ministerstvo zahraničia vyhlásilo, že vyše spomínaná rezolúcia Európskeho parlamentu je „informačný zločin“, zdôrazňuje Global Times.

„Tento nový konflikt svedčí o tom, aká je ešte veľká priepasť medzi Západom a Ruskom a v akom veľkom protirečí sa nachádzajú ich záujmy a ideológie. Najsmiešnejšie na tom je, ako EÚ „hlásne odhaľuje ruskú propagandu“. Akoby sa zabudlo, že v minulosti tie isté európske média tvorili „hlavnú útočnú jednotku“ Západu, keď ovplyvňovali verejnú mienku v iných krajinách, útočili na nezápadné štáty a boli hlavnými hlásateľmi „slobody slova“. A v súčasnosti odmietajú tu istú slobodu slova a boja sa informačnej vojny, ktorú vždy viedli. Prečo? Strašne sa zľakli, pretože si nikdy nemysleli, že túto vojnu môžu prehrať a môžu mať zlé následky,“ zdôrazňuje čínsky Global Times.

„V súčasnosti západné štáty sa strašne zľakli toho, že Moskva aspoň trochu môže ovplyvňovať verejnosť v týchto štátoch, dokonca ju upodozrievali, že ovplyvňovala amerických voličov. A to aj napriek tomu, že ich vlastné mediálne štruktúry sú gigantické a sú rozšírené po celom svete. Tak potom prečo sú také nervózne?“ pýta sa Global Times.

„Pretože USA a EÚ trápia obrovské vnútorné problémy. Vo Francúzsku všetci vidia nového „Trumpa“ v osobe šéfky Nacionálneho frontu Marine Le Penovej, ktorá taktiež podporuje obnovenie dobrých vzťahov s Ruskom a uznáva, že Krym je súčasťou Ruska. Podobné javy sú vo viacerých európskych krajinách. Začínajúc od Brexitu po celej Európskej únii sa objavujú veľké trhliny. V Európe všetci cítia, že nastalo zlé obdobie. A víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách bolo ďalším úderom a celý starý systém sa rozpadáva. A preto ľahký vánok z Moskvy v Európskej únii považujú za silný uragán,“ poznamenáva čínsky denník.

„Západná elita si zvykla na svoje vedúce postavenie, považuje seba za „pána sveta“ a na všetky nezápadné štáty pozerá, ako na otrokov. Kašle na ich nespokojnosť a problémy. Veľakrát Západ ovplyvňoval verejnú mienku v týchto krajinách a domácu verejnosť hnevalo to, že často nemala ani možnosti, ani sily na to, aby mohla aspoň nejako odpovedať a odolávať tlaku Západu. Zmohla sa na nejaké komentáre, vyjadrila svoju nespokojnosť – a to bolo všetko. Nič viac vtedy nemohla urobiť. A žiadne rezolúcie nezápadné krajiny neschvaľovali! Chápete? Ako sa to dotklo Europarlamentu, keď sa rozhodol začať informačnú vojnu proti „ruskej propagande“ na oficiálnej úrovni!“ podčiarkuje Global Times.

„Číňania si zvykli myslieť, že Západ je silný a mocný, avšak podobné situácie potvrdzujú, že Západ nemá vždy pravdu a že viaceré otázky zostávajú zatiaľ nevyriešené,“ zdôrazňuje Global Times v závere svojho redakčného úvodníku.

Eugen Rusnák