Giuliani ozrejmil, prečo chce Trump Assangea v USA

Londýn 15. apríla 2019 (HSP/Foto:TASR/AP/PA-Victoria Jones)

Podľa českej novinárky Terezy Spencerovej je jedinou nádejou na to, že Julian Assange nebude vydaný do USA, volebné víťazstvo britských labouristov.Vo svojom komentári tiež ozrejmila, čo by mohol Assange prezradiť prezidentovi Spojených štátov Donaldovi Trumpovi

Ako uvádza novinárka, podľa Trumpovho bývalého poradcu by im Assange pomohol objasniť okolnosti okolo škandálu Russiagate.

“Trumpov niekdajší poradca a právnik Giuliani má za to, že si prezident aktuálne od Ekvádorčanov “vyreklamoval” Juliana Assangea, aby mu pomohol osvetliť okolnosti sprisahania “deep state” a Demokratickej strany okolo škandálu Russiagate,” uvádza Spencerová.

Jedinou nádejou na to, že sa tak nestane, je víťazstvo Corbynovej strany, čo je podľa súčasnych prieskumov najpravdepodobnejšie.

“Menej aj viac zaujímavých teórií okolo Assangea aktuálne “lieta”, zdá sa však, že jedinou jeho nádejou na to, že nebude vydaný do USA, je volebné víťazstvo britských labouristov na čele s Corbynom. Ak by sa voľby v Británii konali dnes, Jeremy Corbyn by skutočne vyhral,” píše Spencerová.

Medzitým Assangeho právnici vinia Ekvádor, “že sa snaží zakladateľa WikiLeaksu všemožne očierniť a obhájiť tak svoj postup.”

Assangeove vzťahy s jeho hostiteľmi sa zhoršili po tom, ako ho Ekvádor obvinil z úniku informácií o súkromnom živote ekvádorského prezidenta Lenína Morena, ktorý vyhlásil, že Assange porušil podmienky svojho azylu.

Podrobnosti vojenského ťaženia USA v Afganistane a ďalšie “detaily”

Polícia uviedla, že Assangeho zatkla 11. 4. po tom, ako ju na veľvyslanectvo “pozvali”, keďže mu ekvádorská vláda zrušila azyl. Ekvádorský prezident Lenin Moreno požiadal Britániu, aby zaručila, že Assangea nevydajú do krajiny, kde by mohol čeliť mučeniu alebo trestu smrti. Británia mu to podľa jeho slov písomne potvrdila.

Assangea vzali do väzby na policajnej stanici v centrálnom Londýne, kde zostane, kým nepredstúpi pred Westministerský magistrátny súd (viac v článku).

Assange sa v minulosti uchýlil na veľvyslanectvo so zámerom predísť vydaniu do Švédska, kde ho tamojšie úrady chceli vypočúvať v rámci vyšetrovania sexuálneho útoku. Tento prípad bol neskôr stiahnutý, avšak zakladateľ WikiLeaks sa obáva hlavne toho, že by mohlo dôjsť k extradícii jeho osoby na stíhanie do USA.

Organizácia WikiLeaks totiž rozhnevala Washington zverejnením tisícok tajných amerických diplomatických správ, ktoré obsahovali vysoko kritické hodnotenia svetových lídrov.

Assange sa dostal do povedomia širokej verejnosti hlavne v roku 2010, keď WikiLeaks zverejnila utajované video americkej armády, ktoré zachytáva útok amerických vrtuľníkov Apache v irackom Bagdade. Pri tomto útoku z roku 2007 zahynulo približne desať ľudí vrátane dvoch členov novinárskeho štábu Reuters.

V tom istom roku WikiLeaks zverejnila vyše 90.000 tajných dokumentov podrobne opisujúcich vojenské ťaženie pod velením USA v Afganistane. Nasledovalo zverejnenie takmer 400.000 interných správ americkej armády o operáciách v Iraku a tri milióny tajných správ z amerických ambasád siahajúcich do roku 1973 (viac v článku).