Nominovať do Súdnej rady SR zo strany najvyšších ústavných činiteľov len nesudcov, je podľa právnika dobrý krok

Bratislava 12. júla 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Nominovať do Súdnej rady SR zo strany najvyšších ústavných činiteľov len nesudcov, je dobrým krokom. Pre agentúru SITA to uviedol vedúci Katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave Marián Giba. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) predstavila vo štvrtok 9. júla reformu ústavného zákona v oblasti justície, na základe ktorej bude môcť Národná rada SR, prezidentka a vláda do Súdnej rady SR nominovať len nesudcov

„Myslím si, že ide o dobrý krok. Na druhej strane, dva hodnotové svety, ktoré proti sebe dlhodobo stoja v súdnej rade, sa nikdy nedelili na línii sudcovia a nesudcovia. Nie je to teda niečo, na čom stojí a padá dobré fungovanie súdnej rady, ale je to krok správnym smerom a ukončia sa tým dlhoročné diskusie,“ myslí si Giba. Súdnej rade taktiež pripadne kompetencia konať vo veciach majetkových pomerov sudcov a preverovať ich. Podľa ústavného právnika je žiadúce preverovať majetkové pomery sudcov, a to dôkladnejšie, než to bolo doteraz. „Súdna rada by teda mala mať silnejšie kompetencie. Aj toto vnímam ako pozitívny krok. Súčasne sú podstatné záruky, aby bol proces transparentný a slúžil len svojmu účelu,“ ozrejmil Giba.

Ústavný zákon tiež navrhuje takzvaný regionálny princíp pri voľbe členov súdnej rady. Jedného člena budú voliť sudcovia najvyššieho súdu a správneho súdu a ďalších ôsmich budú voliť sudcovia ostatných všeobecných súdov v príslušných volebných jednomandátových obvodoch. Takýto model je podľa ústavného právnika predstaviteľný. Treba však dať podľa neho pozor na to, aby boli obvody približne rovnako veľké a aby bol zachovaný princíp rovnakej váhy každého hlasu vo voľbách.

Návrh zákona z dielne ministerky spravodlivosti zároveň zavádza povinný vekový strop pre sudcov všeobecných súdov na 65 rokov a sudcov ústavného súdu na 70 rokov a ruší rozhodovaciu imunitu sudcov všeobecných súdov. Reálny a transparentný vekový strop pre sudcov všeobecných súdov je podľa Gibu potrebný. „Doteraz to totiž nefungovalo korektne. Dá sa diskutovať, či to má byť 65 alebo iná hranica. Pri ústavných sudcoch je vekový limit niečo, čo môže a nemusí byť,“ priblížil ústavný právnik.

Ministerstvo zároveň plánuje vytvoriť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý by riešil delikty sudcov a všetkých právnických profesií. Zriadenie Najvyššieho správneho súdu právnik víta, pokiaľ ide o disciplinárne konania, keďže by to malo byť podľa jeho slov na prospech veci. „Len nezabúdajme, že právna úprava sama o sebe nikdy nestačí. Všetko je to v prvom rade o charaktere ľudí, ktorí sa dostanú do funkcií,“ uzavrel Giba.