Podivný je pohľad ľudstva na obsah slov mier a kultúra. Čie hlavy určujú ich obsah? Keď v Amerike zločinci vyvezení z Európy vyvražďovali domorodé obyvateľstvo, nazvalo sa to osídľovaním Divokého západu a dodnes sa tvoria filmy o „hrdinoch“ tých čias. Keď sa Napoleon Bonaparte podporovaný vojskami celej Európy vrhol na Rusko a vypálil Moskvu, stal sa z neho uznávaný génius a jeho maršali majú svetové renomé. Keď ruské vojská na čele s cárom Francúzom neskôr návštevu oplatili, Paríž nevypálili. Priniesli nárast výroby, obchodu, pre ženy zábavu a hádam nejaký nový genetický fond. Na Západe ich však vytrvalo nazývajú barbari a zosmiešňujú ruskú kultúru. Ruský vstup do Paríža sa nezvykne spomínať. Rovnako ani fakt, že v prvej svetovej vojne si Západ na pomoc proti Nemecku na francúzskom fronte vymodlikal ruský expedičný zbor. Keď Západ zradne postúpil pohraničie Československa Hitlerovi a znemožnil mu brániť sa, nadšene tlieskali Chamberleinovi, lebo vraj priniesol mier. Ten istý Západ nebol ochotný uzavrieť dohodu so ZSSR proti fašistickému Nemecku a donútil Stalina, v záujme ochrany a bezpečnosti vlastného štátu, uzavrieť Dohodu o neútočení s hitlerovským Nemeckom, dnes nazývanú Pakt Ribbentrop-Molotov. Keď Nemecko napadlo Poľsko vojensky, začali sa politici Západu slovne spamätávať, ale nekonali.

Krátkosť pamäti

Konať začali, až keď nemecké vojská ohrozovali Francúzsko. Neskoro. Povestná bohorovnosť ich už neochránila pred skúsenosťou, ako smrdí výbuch bomby a páchnu masové požiare po mestách Británie. Odrazu im boli dobrí aj československí vojaci, ktorých nedávno zradili. Aj z krvavého Stalina sa v ich tlači stáva strýko Džou. O zraneniach amerických vojakov vo vietnamskej vojne a ich všestrannom zabezpečení sa popísali kilá vedeckých prác a nakrútili stovky filmov. O miliónoch ton bômb a bojových chemických látkach zhodených na Vietnam, miliónoch zabitých a dokaličených Vietnamcov i devastácii miestnej prírody sa mlčí. Pritom mainstreamové médiá sú plné fráz o ochrane životného prostredia a ľudomilnosti k obetiam konfliktov. Len zamlčiavajú, kto ich spôsobil. V ktorom konflikte vo svete, v ktorej deštrukcii dobre fungujúcich štátov nemajú dnes prsty politici a finančníci USA a ich podarení vazali, šíriaci „demokraciu, slobodu a ľudské práva“? Všetko podľa kritérií výhodných pre nich, samozrejme, s primeranou propagandou. Kto im ide po ruke, je mierotvorca a kto sa im sprotiví, je spiatočník, neznášanlivec, antidemokrat, extrémista, rasista, xenofób, zločinec, terorista… Vždy rátajú s krátkosťou ľudskej pamäti a vychádza im to. Kto už si dnes spomenie, ako bol do vojny vlákaný Saddám Husajn, ako harmonicky bola časovo rozpočítaná Arabská jar, ako skončil Kaddáfí s jeho poukazovaním na hrozbu imigrantskej invázie, ako unikol atentátu turecký Erdogan? Koľko rodinných tragédií a deštrukcie, akú mieru znečistenia životného prostredia, koľko ruín, bezdomovcov, dokaličených a mŕtvych prinieslo americké šírenie ľudských práv a nastoľovanie demokracie prostredníctvom „mierového“ bombardovania?

Štátodeštrukčná jeľciniáda

A to nechcem ani pripomínať stále aktuálnejšiu hrozbu vypuknutia jadrovej vojny. Aktuálnejšiu napríklad aj preto, lebo USA v roku 2002 jednostranne opustili Dohodu o obmedzení systémov protiraketovej obrany. Predpokladali, že po štátodeštrukčnej jeľciniáde Rusko už nebude technologicky schopné svojimi strelami prekonať nový americký protiraketový štít. Naproti tomu sa stane bezbranné voči americkým raketám. Keďže nebude spôsobilé postaviť protiváhu novej hrozbe, zostane mu jediné východisko. Podvoliť sa požiadavkám USA. Tým bude definitívne vylúčené zo svetovej politiky a jeho surovinové zdroje budú drancovateľné strojcami nového svetového poriadku. Nádherný mierotvorný ťah, len čo je pravda. Prerátali sa. Rusko, aj keď vnútorne politicky nejednotné, s veľkým vplyvom prozápadnej oligarchie, sa technologicky, v tichosti pozviechalo. Odrážanie svetom sa valiacej vlny skutočného zla, pokrytectva a prekrucovania pravdy sa verejne prejavilo Putinovým prejavom na 70. valnom zhromaždení OSN v roku 2015, s následným legálnym zásahom ruských vojsk v Sýrii a inauguráciou nového amerického prezidenta v januári 2017.

Kontroverzné počiny

Počiny, ktoré to so sebou prináša, sú často chápané ako kontroverzné. Sú však nevyhnutné, ak má ľudstvo vymanévrovať z nastavených pascí na zotročenie v globálnom planetárnom štáte budovanom na biblický spôsob, ako aj predísť zničeniu civilizácie v jadrovej vojne a jej následkoch. Konflikty a sporné udalosti, ktoré nám očistný proces nastoľuje, možno prirovnať k postupom hasičov umelo zakladajúcich kontrolované požiare, aby vytvorili ochranné pásmo zabraňujúce ďalšiemu šíreniu ohňa.

Medzi také akcie možno zaradiť aj medzinárodné vojenské cvičenie ohlásené Ruskom začiatkom septembra a vykonané v jeho druhej dekáde – Vostok. Pozrime sa najprv na pár podmienok, v akých vzniká rozhodnutie o jeho vykonaní: USA si revíziou doktríny použitia jadrových zbraní vytvorili podmienky použiť ich aj proti štátom, ktoré ich nevlastnia. Moskva, ako protiváhu, prejavila odhodlanie ubrániť v takej situácii svojich spojencov a oznámila, že použije atómové zbrane aj v prípade ohrozenie existencie Ruska v konvenčnej vojne. V záujme povzbudzovacej diplomacie USA rozšírili o Rusku predstavu, že je neschopné riešiť konfliktné stavy prostredníctvom konvenčných zbraní. Vraj Rusi síce disponujú druhým najväčším atómovým potenciálom na svete, ale použiť ho proti postupnému osekávaniu ich vplyvu nemôžu. Časom tak stratia spojencov a ich význam vo svetovom dianí klesne na úroveň pasívneho diváka odsúdeného stať sa, s prispením domácich oligarchov, korisťou „mierotvorcov“.

Výsmech Amerike

Rusi si následky takto prezentovanej povesti o nich uvedomovali a prvý raz v novom tisícročí ukázali zuby v roku 2008, keď vojensky rýchlo spacifikovali gruzínsku sondáž rozhodnosti a možností ruských predstaviteľov v abcházskom konflikte. Saakašvilimu nepomohla nijaká pomoc ani podpora, ktorú dostával. Ako celosvetová zábava a výsmech Amerike vyznela elektronicky zabezpečená exhibícia starého ruského frontového bombardéra Su-24 nad torpédoborcom Donald Cook vybaveným najmodernejším americkým systémom protivzdušnej obrany Aegis v apríli 2014 v Čiernom mori. Nasledovali ďalšie a ďalšie upozornenia a ukážky možností ruských ozbrojených síl od kozmickej navigácie, prieskumu a velenia až po súčinnosť a koordinovanosť úderov druhov vojsk. Veď aj laikovi je jasné, že na zničenie moci ISIS neboli potrebné nijaké lety strategických bombardérov Tu-160 ponad tretinu planéty, zavŕšené presnosťou úderov hodnou perfektného ostreľovača a bezchybným návratom na testované letiská. Ani precízne údery plochodrážnych rakiet Kalibr, odpálených z hladiny Kaspického mora, nepostihnutých nijakou protivzdušnou obranou, potrebné neboli. Rovnako neboli potrebné podhladinové odpaly rakiet z ponoriek na ciele v Sýrii. Isteže, mnohé sa testovalo, ale predovšetkým to bola demonštrácia, nie všetkých a nie špičkových, ale bežných vojenských spôsobilostí Ruska. Nestačilo. Tak prišiel 1. marec 2018 a Putinov prejav v štátnej dume s hrozivým výrazom: Nepočúvali ste nás doteraz, tak čujte teraz. Bol si vedomý slov filozofa: „Chamtivosť a nenávisť sa nedá láskou poraziť, preto poctivec žobre a nadúva sa pýchou parazit.“ Začal s iným liekom na choroby medzinárodných vzťahov.

Vyvolávanie chaosu

Udalosti sa potom rýchlo valili jedna za druhou a v prvej etape boli zavŕšené stretnutím Putina s Trumpom v Helsinkách. Ale tým sa nič nekončí, práve naopak, začína.

Pred cvičením sa udiali ďalšie, v rozmere času dosť nahustené udalosti. Prebehlo napríklad stretnutie prezidentov Iránu, Ruska a Turecka, ktorí potvrdili úspešnosť normalizácie stavu v Sýrii a prediskutovali ďalšie spoločné kroky ohľadom sýrskeho konfliktu. Ich spoločné, teda nie americké rozhodnutia sa stali určujúce na dosiahnutie optimálneho riešenia konfliktu v Sýrskej arabskej republike.

Vo Vladivostoku sa rozbehlo Ekonomické fórum východných štátov s účasťou jeho čelných predstaviteľov vrátane Japonska aj Južnej Kórey, čo vytvára protiváhu americkej politike sankcií. Aj cena ropy, ktorej tlačenie dolu je súčasťou protiruských trendov, rastie a vyšplhala sa k osemdesiatim USD za barel.

Iste nie náhodou sa s nástupom cvičenia rozbehlo v Moskve medzinárodné stretnutie expertov posudzujúcich využívanie kozmického priestoru na vojenské účely a NATO, čiže USA budú nútené predložiť svoju predstavu o právnych normách zabezpečenia tejto medzinárodnej otázky.

Napriek americkej dominancii v masmédiách ovládajúcich svetovú verejnú mienku verejnosť stále ostrejšie nastoľuje otázku, prečo má byť mierový život, a to nielen v Európe, preplnený pouličnými hliadkami ozbrojených vojakov a policajtov. Komu je výhodné vyvolať chaos cestou právnych noriem a potom nastoľovať poriadok obmedzovaním občianskych slobôd a demonštráciou štátnych ozbrojencov po uliciach?

Boj o svetovládu

Cvičenie bolo načasované do obdobia zložitej vnútropolitickej situácie nielen v USA, ale aj v Rusku. Prebehlo za účasti Číny, zvýraznenej prítomnosťou jej najvyšších predstaviteľov a v blízkosti ostatných predstaviteľov štátov Východného ekonomického fóra. Také cvičenie, nech by bolo akokoľvek nákladné, svojimi výsledkami šetrí prostriedky i čas, pretože prezentuje nielen mimoriadny vojensko-politický vplyv a možnosti organizátora, ale vo vlastnom štáte zracionálni ďalší výskum, uľahčí vývoj, zefektívni využitie možností existujúceho stavu výbavy a odstráni mnohé hrozby domácich i zahraničných avanturistov.

Žiaľ, do bezohľadného boja o celosvetový vplyv a nadvládu nad svetom sa isté sily nerozpakujú proti národným vodcom vnášať nielen hrozbu vraždou, ale aj samotnú vraždu, predpokladajúc ich demoralizáciu alebo zlomenie vôle. Na podivenie laikov aj teraz sa objavili, takmer v jeden deň, tragické dopravné nehody abcházskeho premiéra a moldavského prezidenta. Vlnu nehôd zavŕšila zbabelá vražda šéfa Doneckej republiky Alexandra Zacharčenka. Kto ich nazve náhoda? Možno niekto skonštatuje, že žijeme v dobe internetu, kde sa informovanosť šíri rýchlosťou svetla a presahuje staré možnosti kaviarenského trkotania. Keď si navyše pripomenieme spôsob, akým sa nepriatelia porátali napríklad s Kaddáfím a nezabudneme na návrh riešení, ako zatlačiť na predstaviteľa KĽDR z úst prezidenta Zemana, možno sa nám tvrdenie, že všetok terorizmus zo sveta zmizne, ak sa prestanú tajné služby určitých štátov v ňom organizačne angažovať, nebude zdať až také absurdné.

Koncentrácia moci

Príkladom uvedené udalosti naznačujú aktuálny stav sveta a zároveň poodhaľujú pohnútky, kvôli ktorým sa také veľké cvičenia môžu konať. Vývoj v prostredí rýchlo sa množiacich novôt, akým dnešné vojenstvo nesporne je, prináša aj mnohé neodbytné teórie, ktoré treba overiť aspoň akou-takou praxou. Veľké vojenské cvičenia celoštátneho alebo koaličného charakteru odpovedajú na nahromadené otázky a na pretláčané vojensko-politické teórie pôsobia ako šťuka medzi kaprami v rybníku.

Ak sa pozrieme na vec aspoň z ruskej strany, postrehneme, že v zahraničnopolitickej situácii sa nahromadilo priveľa nedoriešených problémov, čo neúmerne spomaľuje žiaduce riešenia a čo je ešte horšie, láka mnohých politických dobrodruhov do vývojovo slepých uličiek. Takéto lákadlá nikdy nezostanú bez negatívneho následku ani v takom štáte, ako je Rusko. Masový prechod na novátorské zbraňové, informačné i podporné systémy a možnosti, ktoré sa ponúkajú ich využitím v druhoch vojsk, si vyžaduje zmenu postojov v celej vertikále riadiacich úrovní. Do rozhodovacieho procesu najvyššieho vedenia štátu preniká hrozba z omeškania a neodstrániteľnosti zdrvujúcich následkov malých rozhodovacích chýb, ktoré boli ešte nedávno bagatelizované. V princípe dostávajú technologické možnosti predstaviteľov jadrových veľmocí do pozície stredovekých kráľov. Ich osobné schopnosti môžu rozhodnúť o výsledku celej vojny hneď v úvodnej bitke. Čo je horšie, dnešný predstaviteľ jadrovej veľmoci má na rozhodovanie o celej vojne menej času než stredoveký kráľ o bitke. Pričom následky, ktoré sa prejavia v prvých hodinách vojny, rozhodnú o definitívnom osude nielen jeho štátu, ale môžu dostať celú planétu do hrozivej situácie. Zvyšuje sa aj významnosť následkov z konania nižších stupňov velenia. Aj ich zlyhanie môže mať tragické následky pre celý štát. Zdalo by sa, že riešenie spočíva v zvyšovaní koncentrácie moci. Hrozbu však predstavuje aj nadmerná centralizácia moci v najvyšších kruhoch riadenia štátu, lebo vyvolávaním strachu v podstate ochromuje iniciatívu nižších stupňov a robí z podriadených len trpných vykonávateľov. Dejiny už dali množstvo príkladov, ako sa vyvinie situácia v systémoch riadenia s nerovnovážnym usporiadaním politickej, ekonomickej a vojenskej moci. Éra obchodníkov, ohrievajúcich si polievočku na oboch stranách ohňa vojny, sa končí.

Protihra nepriateľa

Keď sa takéto problémy politikov, úlohy riadenia štátu, záujmy funkčnosti a životaschopnosti zabezpečujúcich štruktúr, výskumných a vývojových inštitúcií spoja s požiadavkami vojakov, objaví sa potreba takého cvičenia, aké vykonalo Rusko pod názvom Vostok 2018. V prípravnom období sa potreby sformujú do požadovaných cieľov a tie do konkrétnych úloh pre pozorovacie, rozhodcovské a výkonné zložky cvičenia. Napokon sa spracovatelia dostanú k súhrnným počtom zúčastnených osôb, techniky a prostriedkov jednotlivých prvkov a nákladov. Určí sa priestor, zváži únosné riziko, ako aj prínos vykonania, tiež straty a hrozby z nevykonania cvičenia. Ak je zámer vo vzťahu k svetu dobromyseľný, vydá sa verejné oznámenie o akcii. Pravda, propagačné prostriedky protivníka, a teda potenciálneho nepriateľa, sa už zo zvyku pustia s plnou vervou do práce a nahádžu na organizátorov čo najviacej blata všemožnej konzistencie. Je samozrejmé, že potenciálny nepriateľ sprevádza konanie cvičenia čulou aktivitou svojich prieskumných prostriedkov a pohotovosťou prvkov predurčených na činnosť v protihre. Za pohodlnosť by sa platilo viac než len premárnením príležitosti. Samozrejme, že necvičí len armáda. Hoci sa pozornosť redaktorov médií sústreďuje do pútavejších, akčných udalostí na polygónoch, pre organizátorov majú význam skôr propagandistický. Podstatne významnejšie sú následky, ktoré spôsobujú racionálnejší postoj k ťažisku rovnováhy vo svete. Zistené poznatky na dlhší čas ovplyvnia nielen vojsko, ale všetky zabezpečujúce zložky spoločnosti.

Emil Vestenický

(Autor je podpredseda politickej strany Práca slovenského národa, www.psn.sk)

Článok pôvodne vyšiel na www.extraplus.sk