Môj profil 
Predplatné
Reykjavík, Brusel 20. februára 2019 (HSP/riafan.ru/Foto: Facebook)
Včera sme si trochu posvietili na nastavajúceho „otca“ – srbskú premiérku Anu Brnabićovú. Nie je však prvou homosexuálkou na čele vlády európskej krajiny, ako ani prvým „manželom“ v „smotánkovom“ lesbickom manželstve. Ako prvá v tejto kategórii sa do histórii zapísala islandská premiérka Jóhanna Sigurðardóttirová, ktorá sa na čelo vlády postavila presne pred desiatimi rokmi
Je zaujímavé, že podľa „genderových a tolerantných“, Jóhanna Sigurðardóttirová začala dosť zle: vydala za muža a dokonca mu porodila dve deti. Ale, ako sa hovorí, zlý začiatok – dobrý koniec a Jóhanna Sigurðardóttirová sa potom rozviedla a uzatvorila manželstvo s novinárkou Jónínou Leósdóttirovou. Ktovie, možno nedokázala skĺbiť štátne, politické a rodinné povinnosti, ale jej vláda stratila popularitu a utrpela totálny krach počas ďalších volieb a v roku 2013 Jóhanna Sigurðardóttirová sa s funkciou premiérky rozlúčila.
Presne v tom istom roku 2013, v decembri, na čelo ďalšej európskej vlády sa postavil ďalší homosexuál, vtedy ešte slobodný politik Xavier Bettel. Obyvatelia Islandu veľmi dobre vedia, čo stihol urobiť nový premiér v oblasti presadzovania „liberalizmu a tolerancie“: z islandských škôl vygumovali hodiny náboženstva, ale na druhej strane v krajine povolili registráciu jednopohlavných manželstiev.
Pikantériou je, že Xavier Bettel je vzdialený príbuzný slávneho ruského hudobného skladateľa Sergeja Rachmaninova a možno aj preto ho zaujíma situácia s „liberalizmom a toleranciou“ v Rusku. Často a tvrdo kritizoval Moskvu, keď v Rusku oficiálne zakázali propagáciu homosexuality pre neplnoletých.
V máji 2015 Xavier Bettel uzatvoril manželstvo s belgickým architektom Gauthierom Destenayom. Prirodzene, táto skutočnosť vyvolala nadšenie v prostredí európskych liberálov a na sobáši mladomanželov medzi ďalšími 500 hosťami boli prítomní premiéri Belgicka a Estónska a niektorí ďalší európski politici.
Starým mládencom zostáva súčasný belgický premiér, 67-ročný Elio Di Rupo, ktorý je vo svojej funkcii už deviaty rok. Viackrát prekvapil domácu verejnosť, keď hrdo vyhlásil, že je homosexuál, ateista a navyše aj slobodomurár. Elio Di Rupo svoju orientáciu celej Európe pripomenul už mesiac po nástupe do funkcie premiéra, keď po veľkých protestoch vo Francúzsku proti homosexuálnym sobášom povedal, že je „hrdý na pokrokovosť“ svojej krajiny, ktorá (vtedy) už takmer desať rokov umožňovala sobáše osôb rovnakého pohlavia.
Mimochodom, Belgicko sa stalo v roku 2003 druhou krajinou na svete po Holandsku, ktorá legalizovala sobáše gejov. Každoročne tu zaznamenávajú odvtedy približne tisíc takýchto zväzkov. V roku 2006 získali homosexuálne páry právo adoptovať si dieťa a majú tiež prístup k medicínsky asistovanému tehotenstvu. Sexualita Elioa Di Rupoa vyšla najavo v roku 1996, keď bol obvinený zo sexuálneho obťažovania mladistvého.
„Demokracia, tolerancia a liberalizmus“ stále viac ovplyvňujú a ovládajú starenku Európu. Tradičné hodnoty a klasická rodina sa odsúvajú do pozadia. Nemám nič proti novinkám a demokracii, ale v prípadoch podobnej „tolerancie“ si, nevedno prečo, spomínam na chudákov mamutov a na to, že boli takí veľkí a mocí, ale vyhynuli…
Eugen Rusnák
