Môj profil 
Predplatné
Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) považuje neúčasť lídrov hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) na rokovaniach o voľbe ústavných sudcov za premárnenú šancu na politickú dohodu. Gál to uviedol po dnešnom stretnutí pre agentúru SITA s tým, že na stretnutí nebol prítomný ani Igor Matovič (OĽaNO), ani Veronika Remišová (OĽaNO). Hnutie zastupoval poslanecký asistent a právnik Milan Vetrák, ktorý potvrdil, že OĽaNO trvá na zvýšení počtu potrebných hlasov poslancov na zvolenie kandidáta na ústavného sudcu na 90, teda na ústavnú väčšinu. Okrem iného opozičné hnutie predložilo ministrovi Gálovi aj ďalšie návrhy, ako napríklad zablokovanie možnosti kandidatúry pre aktívnych politikov či čiastočný cyklus obmeny ústavných sudcov. Nie je zrejmé, či budú niektoré návrhy zapracované do vládneho návrhu ústavného zákona.
“S pánom Vetrákom sme diskutovali v odbornej rovine, pretože je to skúsený právnik. Žiaľ, o politických rozhodnutiach sme sa dnes nerozprávali, pretože nedorazili lídri opozičného hnutia ako Igor Matovič alebo pani Veronika Remišová, ktorí mali pritom veľký záujem o túto tému. Práve ich neúčasť považujem za premárnenú šancu nájsť vhodný kompromis pri voľbe ústavných sudcov,” povedal Gál. Doplnil, že budú ešte ďalšie stretnutia pred najbližšou schôdzou Národnej rady SR, ktorá sa začína 16. októbra. Práve na nej má byť ústavný zákon o voľbe sudcov prerokovaný v druhom čítaní. Vetrák a hnutie OĽaNO navrhli, aby bol zákon presunutý až na novembrovú schôdzu parlamentu. “Navrhli sme, aby bolo druhé čítanie predložené až v novembri, aby sme tým získali dostatok času na odbornú diskusiu, ale minister Gál nebol z tejto požiadavky nadšený, a tak zrejme zákon pôjde do parlamentu už teraz,” povedal Vetrák.
Koalícia však potrebuje aj hlasy opozičných poslancov na to, aby mohol byť ústavný zákon zavedený do praxe. Nie je nateraz známe, kedy zasadne k tejto téme Koaličná rada. Podľa ministerského návrhu budú musieť mať kandidáti na ústavných sudcov minimálne 45 rokov, za ich zvolenie bude musieť zdvihnúť ruky aspoň 76 poslancov a budú musieť byť „všeobecne uznávanou osobnosťou v oblasti práva“. Okrem toho bude musieť kandidát ovládať svetový cudzí jazyk a mať justičnú skúšku – buď prokurátorskú, notársku či advokátsku, alebo pravidelnú publikačnú činnosť vo svojom odbore alebo budú musieť byť vedeckými pracovníkmi. Nové podmienky sa týkajú nielen odborných schopností, ale sudcovia, ktorých si parlament po novom zvolí, budú musieť mať aj morálnu a hodnotovú integritu. Kandidát bude musieť napísať aj motivačný list. Tento koaličný návrh predstavil minister spravodlivosti Gábor Gál, v návrhu si však vie ešte predstaviť zmeny.
Vlastné návrhy predstavilo aj 38 odborníkov z právnej obce. Signatári tejto iniciatívy, ktorí svoj návrh predstavili ešte pred Gálom, si myslia, že na zvolenie kandidáta by malo byť potrebných 90 hlasov, ak ich nezíska, v opakovanej voľbe by mu stačilo 76 hlasov. Vek 40 rokov považujú za optimálny, aby nevyradili generáciu porevolučných právnikov. Požadujú aj verejné vypočutia a štvorročný cyklus voľby tak, aby sa nemohlo stať, že jeden parlament zvolí väčšinu sudcov. Svoj návrh predstavila aj najväčšia koaličná strana Smer-SD, ktorej predstavitelia po minulotýždňovom rokovaní s prezidentom Andrejom Kiskom navrhli, aby bolo na zvolenie potrebných 90 poslaneckých hlasov, ale bez následného menovania prezidentom. Proti tomuto návrhu sa ohradil prezident Kiska aj predseda Mosta-Híd Béla Bugár.
Slovensko čaká začiatkom budúceho roka masívna obmena sudcov Ústavného súdu SR, mandát vyprší deviatim z 13 sudcov. Noví sudcovia si budú talár obliekať do roku 2031. O zmene pravidiel voľby hovorí aj Programové vyhlásenie vlády, zmeny začala pripravovať Gálova predchodkyňa Lucia Žitňanská. Koaličný návrh kritizoval aj prezident Kiska, ktorému NR SR zvolí 18 kandidátov, pričom on z nich vymenuje deväť.
