Môj profil 
Predplatné
Ak budete mať chuť, môžete si pozrieť zrúcaniny hradu Blatnica, no tam už vedie horský chodník a treba stúpať do kopca. Takýchto prechádzok Gaderskou dolinou som absolvovala viacero. Ale to mi nestačilo, zvlášť pri pohľade z cesty, ktorá spája Turiec a Pohronie – kopce ako Tlstá, Ostrá, Drieňok priam pozývajú svojim vzhľadom precvičiť si kondičku.
Ako prvá nás do svojho náručia vylákala Tlstá. Právom nosí toto meno, má mohutnú základňu a ani za výšku sa nemusí hanbiť. Tak sme v jeden slnečný, septembrový deň zaparkovali v ústí Gaderskej doliny s jediným cieľom – zdolať Tlstú. Nie je to žiadna nudná turistika. Začíname pozvoľna, užijeme si kúsok asfaltovej cesty a odbočíme na modrú značku do Konského dolu. Tu začína Chodník Janka Bojmíra, ktorý preverí naše sily.
Náročnosť terénu sa postupne zvyšuje. Po oboch stranách nám nad hlavami čnejú skaly a strmé úbočia. Chodník sa kľukatí hore roklinou. Potrebujeme zvládnuť prvú etapu po Muráň – 1050 m n.m. To sme z ústia doliny prekonali už 550 výškových metrov. Ešte nás čaká výšvih na vrchol Tlstej a ďalšie prevýšenie cca 320 metrov. Už po Muráň je to namáhavé, ale zvládli sme to v lepšom čase, ako udáva mapa. So stúpajúcou nadmorskou výškou sa pridáva silný vietor a po oblohe sa premávajú tmavé mračná. Slniečko je však vytrvalé a my tiež, takže na vrchole Tlstej vo výške 1373 m n.m. sme pekne spolu.
Jeden člen zo štvornohej časti výpravy kúsok pod vrcholom objavil blahodárne, mastné bahno a doprial ho nielen sebe, ale aj nám všetkým, pobehujúc pomedzi nás a otriasajúc sa – tak sme mali na vrchole Tlstej aj osviežujúce bahenné kúpele. Vietor nás donútil poobliekať sa a nájsť si na oddych závetrie.
Po krátkej prestávke a povinnom fotení, posilnení domácimi koláčmi, pokračujeme ďalej Chodníkom Janka Bojmíra, ktorý nám pripraví ešte nemalé prekvapenia. Prvým je zostup – náročný na kolená a skutočne strmý. Treba si dávať pozor na pokĺznutia, pád v tomto teréne by mohol byť nebezpečný. Blížime sa k miestu, ktoré ukončí trápenie našich kolien, ale pre niekoho bude aj skúškou odvahy. Strmý zostup je totiž obohatený úsekom v kombinácii skaly a reťaze – a to je ďalšie prekvapenie.
Čo nám zavadzia, letí napred, napríklad paličky. A potom my – opatrne schádzame, človek po človeku, pričom tí ostatní napäto sledujú toho pred sebou, ako zlieza, kam dá nohu, kam ruku, kde sa prechytí reťaze. Ak absolvujete túto túru so psom, netreba sa obávať, či práve tento úsek prekoná. Piškóty sa stali silnejšou motiváciou ako strach zo zliezania skalami a v tom lepšom prípade si váš štvornohý priateľ počká, kým namáhavo zídete a potom vám ukáže, ako sa to dá oveľa jednoduchšie – tromi, štyrmi odvážnymi skokmi, ale na rozdiel od človeka si to s jeho stavbou tela môže dovoliť.
Od tohto miesta je chodník miernejší. Privedie nás k ďalšiemu prekvapeniu v podobe zaujímavého útvaru, ktorým je jaskyňa Mažarná. Prechádzame popod skalné previsy jaskyne a obdivujeme, čo príroda dokáže vytvoriť. Lesom schádzame ďalej, až do ústia Vápennej doliny a tešíme sa na osvieženie v Gaderskom potoku. Pri jednom peknom meandri vyzúvame topánky a ponožky, aby sme dopriali svojim chodidlám chladivú kúru spojenú s prechádzkou po kameňoch naboso. Takúto procedúru nohy ocenia a ako vraví vedúca našej výpravy – nohy ti aj ruky pobozkajú, keď sa o ne dobre postaráš.
Okruh uzatvárame príjemným posedením pri káve v chatovej osade Gader. Plní zážitkov z Chodníka Janka Bojmíra, ktorý nás previedol cez vrchol Tlstej a mnoho pekných miest, opúšťame Gaderskú dolinu. Najbližšie vás pozývam preskúmať Blatnickú a Juriášovu dolinu pri výstupe na Ostrú.
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno
.JPG)
