Môj profil 
Predplatné
Láskyplný dotyk bábätko rozhodne nerozmazná, vedci naopak stále častejšie prichádzajú s ďalšími dôkazmi jeho prospešnosti. V prvom rade dotyk umožňuje matke, otcovi a dieťaťu nadviazať bližší kontakt. Rodičia sa vďaka tomu môžu naladiť na rovnakú vlnu, čo zlepšuje rýchlosť ich reakcie na plač dieťaťa i ich schopnosti odhadnúť, čo dieťa trápi a ako mu v prípade nepohodlia pomôcť. Píše portál iDnes.cz.
Najnovší výskum uverejnený v odbornom časopise Vývoj a psychopatológia prináša ďalší pohľad na súvislosť medzi dotykom v útlom detstve a fyzickým vývojom dieťaťa. Odborníci sa zamerali na 94 detí vo veku piatich mesiacov a následne vo veku štyroch a pol roka, u ktorých sledovali metyláciu DNA. To je proces, pri ktorom sa molekuly pripájajú k DNA a ovplyvňujú funkciu jednotlivých génov, bez toho, aby menili štruktúru DNA dlhodobo. V priebehu ľudského života sa molekulárny profil mení, úlohu hrá vonkajšie prostredie a tiež vek jedinca.
Deti, ktoré boli viac rozrušené (sledoval sa najmä plač, krik, spánok a jedlo) a ich rodičia s nimi boli v menšom fyzickom kontakte, mali v štúdii menej rozvinutý molekulárny profil ako ich rovesníci. To podľa odborníkov ukazuje, že dieťa nejakým spôsobom trpí.
“Myslíme si, že u detí môže pomalšie epigenetické starnutie ukazovať na neschopnosť prospievať,” uviedol doktor Michael Kobori z University of British Columbia pre ScienceDaily. Podobné rozdiely v molekulárnom profile totiž odborníci spájajú so zdravotnými ťažkosťami a celkovo zlým zdravotným stavom. “Máme v pláne pokračovať a zistiť, či biologická nezrelosť, ktorú sme videli u týchto detí, má ďalší vplyv na ich zdravie, najmä na ich psychologický vývoj,” dodáva spoluautorka výskumu doktorandka Sarah Moorová. “Pokiaľ ďalšie výskumy potvrdia naše zistenia, podčiarkne to dôležitosť fyzického kontaktu najmä pre rozrušené deti,” uvažuje ďalej Moorová.
Odborníci vychádzajú z toho, že už samotný dotyk alebo držanie v známej náruči deti upokojuje a dáva im pocit bezpečia. Jemný dotyk s blízkou osobou (väčšinou matkou, ale platí to aj pre otca) v oboch vyplavuje hormón oxytocín, ktorý dieťaťu umožňuje lepšie spať. A ak dieťa lepšie spí, tak sa lepšie vyspia aj rodičia a všetci sú spokojnejší.
Nedostatok telesného kontaktu a jeho blízkosti je jedna zo zásadných výhrad voči dojčenským ústavom a detským domovom. Deti bez nich trpia a možno to pozorovať aj na ich hladinách hormónov, ktoré sa líšia od hladín hormónov detí vyrastajúcich v rodinách. Vedci sa v minulosti zamerali na deti adoptované z rumunských a ruských sirotincov, kde žili vo veľmi neutešených podmienkach s minimálnym počtom opatrovateľov aj kontaktom medzi vekovými skupinami. Aj po presťahovaní k novým rodinám v Kanade mali niektoré deti oproti svojim vrstovníkom čoraz vyššie hladiny stresového hormónu kortizolu. Najčastejšie to boli deti, ktoré sa v sirotinci zdržiavali dlhšie ako osem mesiacov.
Iná štúdia zase zistila, že deti, ktorým sa v detstve nedostávalo dosť láskyplnej starostlivosti, mali nižšie hladiny hormónov oxytocínu a vazopresínu, ktoré hrajú dôležitú úlohu pri vytváraní a udržiavaní sociálnych vzťahov. To sa pritom nemusí týkať len detí v sirotincoch, ale môže ísť aj o deti rodičov závislých, psychicky chorých, bez záujmu o dieťa, u niektorých matiek potom môže hrať úlohu aj popôrodná depresia.
.jpg)
