Frekvencia a obsah preventívnych prehliadok sa neupraví

Počet a obsah preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov sa nebude meniť. Národná rada (NR) SR v utorok odmietla opozičnú novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Do parlamentu ju predložili Peter Stachura a František Majerský (obaja KDH), ktorí ňou chceli odstrániť neprimeranú frekvenciu preventívnych prehliadok aj tolerovanie duplicitných vyšetrení

05. 11. 2024 | Z domova | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto / Foto: TASR-Oliver Ondráš

Bratislava 5. novembra 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Oliver Ondráš, Jakub Kotian)

▶ ❚❚ ↻

“Súčasný systém preventívnych prehliadok hradených z verejného zdravotného poistenia, ktorý zahŕňa široké spektrum vyšetrení vo vysokej periodicite, od 18 rokov každé dva roky, sa neodráža na zlepšení zdravotného stavu našej populácie. Časté preventívne prehliadky predovšetkým mladých zdravých ľudí do 35 rokov neprinášajú pre pacientov zásadný benefit,” skonštatovali predkladatelia.

Navrhli preto okrem iného redukciu počtu prehliadok pri deťoch do jedného roka života na šesť a pri deťoch do 18 rokov na 14. Zmeniť plánovali tiež frekvenciu preventívnych prehliadok dospelých. Chceli presadiť, aby sa pri osobách do 35 rokov vykonávali každých šesť rokov a pri ľuďoch nad 35 rokov sa realizovali každé tri roky. Navrhli tiež vypustiť viaceré výkony z obsahu preventívnej prehliadky.

Poslanci odobrili správu o činnosti komisára pre deti

Komisár pre deti Jozef Mikloško vlani evidoval 406 podnetov. Z nich bolo 310 nových a 96 prenesených z minulých období. Vyplýva to zo Správy o činnosti komisára pre deti za vlaňajšok, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vzali v utorok na vedomie.

Brífing komisára pre deti Jozefa Mikloška — Na snímke komisár pre deti Jozef Mikloško

Podnety sa týkali napríklad oblasti dodržiavania práv detí, ktoré sa ocitli v rodičovskom či v rovesníckom konflikte alebo sa stali obeťami fyzického, psychického násilia či šikany. Komisár riešil aj prípady fyzického násilia, sexuálneho zneužívania či zanedbávania v domácom alebo inštitucionalizovanom prostredí. Podnety sa týkali tiež užívania látok HHC a HHC-P. V danej oblasti komisár konal už pred podaním podnetu občanmi z vlastnej iniciatívy.

Mikloško vlani realizoval viaceré aktivity. Ako sa uvádza v odobrenej správe, opierali sa najmä o presadzovanie princípu zohľadňovania najlepšieho záujmu dieťaťa a systémový prístup k riešeniu problémov spojených s ochranou práv dieťaťa.

“Významným know-how a pracovným nástrojom komisára boli najmä výsledky výskumu názorov detí, ktorý bol dokončený na konci roka 2022 a jeho využitie v praxi prebiehalo počas celého roka 2023. Z výsledku výskumu vyplynula potreba všestrannej podpory rodín, aby mohli naplniť svoje poslanie voči deťom, potreba ochrany detí pred rozpadom rodiny, pred chudobou a stratou bývania, násilím a šikanovaním, osobitne v online priestore, ale tiež pred psychickými problémami,” uvádza sa v správe.

Poslanci odobrili správu o činnosti ombudsmana za rok 2023

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok zobrali na vedomie výročnú správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2023. Hovorí okrem iného o tom, že v minulom roku kancelária ombudsmana vybavila 1902 podaní. Z toho bolo 500 v rámci opakovanej analýzy a 1402 bolo preskúmavaných po prvýkrát. Ombudsman Róbert Dobrovodský porušenie základných práv a slobôd konštatoval v 67 podnetoch.

Na snímke verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský

“Vybavovanie podnetov bolo poznačené potrebou vysporiadať sa prioritne s podnetmi, ktoré právnici a právničky preskúmali, zanalyzovali a pripravili na schválenie ešte v roku 2022, počas ôsmich mesiacov bez obsadenej funkcie verejného ochrancu práv. (…) Na celkový objem vybavených podnetov mali podstatný vplyv aj ďalšie skutočnosti organizačno-technického, ako aj odborného charakteru. Najvýznamnejší vplyv mala, a do budúcnosti ešte bude mať, určitá zmena v politike presadzovania práv a slobôd, dôraz na prijímanie systémových zmien a opatrení, vyššia miera zapájania sa do medzirezortného legislatívneho procesu, zefektívnenie spolupráce s inými subjektmi a podstatne výraznejšia aktivita vo vzťahu k Národnej rade,” poznamenal verejný ochranca práv v správe.

Ombudsman tiež uviedol, že v roku 2023 navrhol 50 systémových opatrení vo vzťahu k ôsmim rezortom. Pozitívny posun eviduje vo viacerých oblastiach. V správe zdôraznil potrebu jeho úradu v rámci deľby moci, poukázal aj na konkrétne prípady pomoci či dohliadania na dodržiavanie práv ľudí. Za osobitne dôležité označil aj poskytovanie pomoci zraniteľným skupinám.

“Vnímam to najmä v oblasti uplatňovania sociálnych práv, kde pochybenie v rozhodovaní, ale aj nekonanie orgánu, majú priamy dosah na schopnosť človeka zabezpečovať si základné životné potreby,” skonštatoval v správe.

Prítomnosť drog u vodičov bude môcť polícia zisťovať skríningovými testami

Policajti budú môcť prítomnosť omamných alebo psychotropných látok v organizme vodičov zisťovať skríningovými testovacími súpravami. Vyplýva to z novely zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorkovom hlasovaní schválili. Do parlamentu ju predložil poslanec za koaličný Hlas-SD Zdenko Svoboda.

“Ministerstvo vnútra SR zabezpečilo skríningové testovacie súpravy na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok (drog) v organizme vodiča. Zabezpečené boli testovacie súpravy fy. Dräger DrugCheck 3000. V súvislosti s ich zavádzaním do výkonu služby bolo zistené, že súčasné znenie zákona neupravuje možnosť používania predmetných skríningových testovacích súprav policajtmi pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky,” ozrejmil predkladateľ.

Novela zároveň prinesie vypustenie právnej úpravy zriaďovania protialkoholických záchytných izieb. Tá bola podľa poslanca obsolentná a nevykonateľná. Poukázal na viacero prekážok pri prevádzkovaní záchytných izieb, napríklad materiálnych či ekonomických. Upozornil aj na nedostatok lekárov a zdravotníckych pracovníkov.

“Z dôvodu, že protialkoholická záchytná izba nie je zdravotníckym zariadením a ani sa v nej občanovi neposkytuje zdravotná starostlivosť a mala by byť zriaďovaná s cieľom zabezpečenia verejného poriadku mesta alebo obce, navrhujeme vypustenie uvedenej právnej úpravy,” dodal.

Postupy pri nakladaní s majetkom obce sa upravia

Záujemcovia o kúpu majetku obce na základe obchodnej verejnej súťaže alebo pri priamom predaji majetku obce získajú možnosť podávať návrhy, respektíve doručovať cenové ponuky v podobe, ktorú si sami zvolia, teda buď listom, alebo elektronicky. Vyplýva to z novely zákona o majetku obcí, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

Povinné doručovanie cenových ponúk elektronicky je podľa predkladateľov problematické, a to najmä preto, že obec pri nakladaní so svojím majetkom nie je v postavení orgánov verejnej moci.

Obec má podľa novely zabezpečiť mlčanlivosť o údajoch z podaných návrhov, respektíve doručených cenových ponúk až do uplynutia lehoty na ich predkladanie.

Obec tiež po novom môže dať majetok do nájmu za nižšie nájomné než je jeho všeobecná hodnota aj pri nájme hnuteľnej veci, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3500 eur. Urobiť tak bude môcť aj pri nájme majetku obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v mesiaci, ak súčasne ide o nájom na všeobecne prospešné služby.

Nová právna úprava sa týka aj prenájmu majetku obce, ktorý obstarala z verejných prostriedkov. Podmienkou pre poskytnutie verejných prostriedkov obci nemusí byť len prenechanie majetku za nižšie nájomné, ale môže ísť aj o rôzne iné podmienky, ako je napríklad využite majetku na konkrétny účel, symbolické vstupné a podobne. Nová legislatíva teda zabezpečuje, aby obec pri nakladaní s takýmto svojím majetkom mohla prihliadnuť aj na ďalšie podmienky, za ktorých sa poskytli verejné prostriedky.

Novela by mala byť účinná od 1. januára 2025.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Česko podľa premiéra Andreja Babiša nespochybňuje ďalšiu finančnú pomoc pre Ukrajinu. Debata sa podľa jeho slov vedie o tom, akým spôsobom peniaze zabezpečiť. Využitie zmrazených ruských aktív by ČR podporila za určitých podmienok – musia sa zohľadniť obavy Belgicka a záruky poskytované členskými štátmi musia byť dobrovoľné. Babiš to povedal v stredu po rokovaní Výboru pre európske záležitosti v Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR.