Príž 18. júla 2017 (HSP/BB/Foto:TASR/AP-Laurent Cipriani)
Francúzsky prezident Emmanuel Macron posilnil vzťahy s Izraelom, keď uviedol, že antisionizmus je prebalenou formou antisemitizmu a vyjadruje celkovú zodpovednosť Francúzska za deportácie Židov počas druhej svetovej vojny
Prezident Macron uviedol svoje stanovisko k udalostiam 75. výročia deportácie Vel d’Hiv, počas ktorej francúzska polícia v režime Vichy, zatkla 13 152 Židov, ktorí boli potom poslaní nacistom. Izraelský premiér Benjamin Netanyahu, ktorý bol pozvaný na podujatie, uviedol, že Macronovo vyjadrenie bolo “veľmi, veľmi silným gestom”, píše L’Express.
Macron pokračoval v precedense, ktorý stanovil bývalý francúzsky prezident Jaques Chirac v roku 1995, kedy uviedol, že francúzska vláda nesie celkovú zodpovednosť za deportáciu vo Vel d’Hiv.
“Bolo to Francúzsko, ktoré usporiadalo zhromaždenie a potom deportáciu,” povedal Macron dodávajúc “a teda aj smrť 13 152 židovských osôb, ktorí boli vytiahnutí zo svojich domovov 16. a 17. júla 1942. Medzi nimi bolo 4115 detí vo veku od 2 do 16 rokov. Dnes si uctievame ich pamiatku.”
Počas francúzskej prezidentskej kampane sa otázka toho, kto nesie zodpovednosť za deportácie, dostala do popredia po tom čo líderka Národného frontu Marine Le Penová uviedla, že vláda Vichy bola nelegitímna a skutočná francúzska vláda sa nachádzala pri generálovi Charlesovi de Gaullovi v Londýne.
Komentáre Le Penovej vyvolali kontroverznú diskusiu a boli kritizované mnohými, hoci až do roku 1995 išlo o oficiálnu francúzsku pozíciu k tejto citlivej otázke.
Antisemitizmus v posledných rokoch vo Francúzsku stúpa. Predchádzajúce správy ukázali, že mnohí Židia sa rozhodli opustiť krajinu a namiesto toho sa presťahovali do Izraela. Len v roku 2016 sa asi 5 000 francúzskych Židov rozhodlo opustiť Francúzsko, pričom od roku 2006 sa celkový počet zvýšil na 40 000.
Hlavným hnacím motorom antisemitského násilia vo Francúzsku je podľa Centra výskumu z Osla extrémizmus, ktorý pochádzať z moslimského prostredia.
Dokument, ktorý filmuje antisemitizmus vo Francúzsku a Nemecku, potvrdil správu Univerzity v Oslo, no nakoniec nebol odvysielaný, pretože je považovaný za príliš politicky citlivý. Dokumentárny film s názvom “Vyvolení a vylúčení – Nenávisť Židov v Európe” ukázal, že najmä v husto osídlených parížskych predmestiach boli Židia neustále cieľom násilia.
Židovský žiak, ktorý v dokumente poskytol rozhovor, opísal oblasť takto: “Je to židovská štvrť obklopená banlieumi [bytovkami s nízkymi príjmami]. Sme tu v pasci – keď vyjdeme, riskujeme život.”