Môj profil 
Predplatné
„On sa pokúsil bojovať, ale….cítil čo sa deje, cítil čo príde…“ Rehoľníčka ďalej potvrdila, že teroristi si všetko filmovali. “Natáčali sa. Robili niečo ako kázanie okolo oltára. Bolo to desivé“… Mníške sa v tom momente podarilo utiecť, zastavila prvé auto a jeho šofér následne zavolal políciu.
Čo je však desivé, je skutočnosť, ktorá sa opakuje takmer po každom útoku. Útočníci neboli polícii neznámi. Jeden z útočníkov, Adel Kermiche, sa pokúsil odcestovať do Sýrie, ale zadržali ho v Turecku. Po svojom návrate v máji 2015, bol zatknutý a strávil takmer rok vo väzení. Avšak už v marci 2016 bol prepustený pod podmienkou že bude nosiť elektronický náramok a boli mu povolené vychádzky v čase od 8,30 do 12,30. Prokurátor sa proti tomuto rozhodnutiu súdu odvolal no bezúspešne… Muž sa vrátil bývať k svojim rodičom, ktorí žijú v Saint-Etienne -du-Rouvray, v mieste útoku. V čase, kedy mal povolené vychádzky…
To však nie je všetko. Server christianophobie.fr priniesol informáciu o tom, že kostol bol vyhliadnutý ako možný objekt útoku už predtým a to islamistom Ahmedom Glamom. Kostol v Saint-Etienne sa nachádzal na zozname IS ako jeden z možných cieľov. Server pridáva ďalšiu závažnú informáciu: “Sid Ahmed Glam je ten islamista, ktorý bol zatknutý v roku 2015, keď sa chystal útoky pri omšiach v kostoloch vo Villejuif a ktorý bol obvinený z vraždy Aurelie Chetelainovej. V tej dobe parížsky prokurátor Francois Molins uvádzal, že „Ghlam bol v kontakte s inou osobou, ktorá sa môže nachádzať v Sýrii, s ktorou komunikuje ohľadne možnosti teroristického útoku a ktorá ho požiadala zamerať sa výslovne na kostoly“… Server požaduje demisiu ministra vnútra Bernarda Cazneuve.
Denník Le Figaro si nedáva servítky pri komentovaní tejto tragédie: “Otec Jacques Hamel bol obetovaný na oltár nepochopiteľnej hlúposti fanatizmu, ale aj odpudivej politickej zbabelosti, ktorá, aby nedošlo k urážke cítenia určitých komunít, k fragmentácii národnej jednoty, sa rozhodla radšej sklopiť zrak, naivne dúfajúc, že po búrke nastane šťastné spolunažívanie pod žiariacim slnkom. Je jednoduché použiť strach z fantazmagorickej občianskej vojny, ako ospravedlnenie nečinnosti, klientelizmu a nedostaku politickej odvahy. Počas štyroch rokov nám páni Holland, Valls, Cazneuve, dámy Taubirová, Vallaud-Belkacemová, Duflotová, parížska primátorka Hildagová kážu až do zadusenia o tom, že je hanba byť Francúzmi. Oni vyhlásili vojnu nie podsvetiu, ale islamofóbii. Postavili sa do čela sledovania rasizmu aj v najmenšom kúte na sociálnych sieťach, praktizujú sociálnu rozmanitosť vo veľkom merítku i s rizikom možného rozšírenia prozelytizmu, diabolizujú „zatuchnuté Francúzsko“ a šíria podprahovo zamieňanie gaullismu za fašizmus.“…
Katarína Hanzlíková
