„On sa pokúsil bojovať, ale….cítil čo sa deje, cítil čo príde…“ Rehoľníčka ďalej potvrdila, že teroristi si všetko filmovali. “Natáčali sa. Robili niečo ako kázanie okolo oltára. Bolo to desivé“… Mníške sa v tom momente podarilo utiecť, zastavila prvé auto a jeho šofér následne zavolal políciu.
Čo je však desivé, je skutočnosť, ktorá sa opakuje takmer po každom útoku. Útočníci neboli polícii neznámi. Jeden z útočníkov, Adel Kermiche, sa pokúsil odcestovať do Sýrie, ale zadržali ho v Turecku. Po svojom návrate v máji 2015, bol zatknutý a strávil takmer rok vo väzení. Avšak už v marci 2016 bol prepustený pod podmienkou že bude nosiť elektronický náramok a boli mu povolené vychádzky v čase od 8,30 do 12,30. Prokurátor sa proti tomuto rozhodnutiu súdu odvolal no bezúspešne… Muž sa vrátil bývať k svojim rodičom, ktorí žijú v Saint-Etienne -du-Rouvray, v mieste útoku. V čase, kedy mal povolené vychádzky…
To však nie je všetko. Server christianophobie.fr priniesol informáciu o tom, že kostol bol vyhliadnutý ako možný objekt útoku už predtým a to islamistom Ahmedom Glamom. Kostol v Saint-Etienne sa nachádzal na zozname IS ako jeden z možných cieľov. Server pridáva ďalšiu závažnú informáciu: “Sid Ahmed Glam je ten islamista, ktorý bol zatknutý v roku 2015, keď sa chystal útoky pri omšiach v kostoloch vo Villejuif a ktorý bol obvinený z vraždy Aurelie Chetelainovej. V tej dobe parížsky prokurátor Francois Molins uvádzal, že „Ghlam bol v kontakte s inou osobou, ktorá sa môže nachádzať v Sýrii, s ktorou komunikuje ohľadne možnosti teroristického útoku a ktorá ho požiadala zamerať sa výslovne na kostoly“… Server požaduje demisiu ministra vnútra Bernarda Cazneuve.
Denník Le Figaro si nedáva servítky pri komentovaní tejto tragédie: “Otec Jacques Hamel bol obetovaný na oltár nepochopiteľnej hlúposti fanatizmu, ale aj odpudivej politickej zbabelosti, ktorá, aby nedošlo k urážke cítenia určitých komunít, k fragmentácii národnej jednoty, sa rozhodla radšej sklopiť zrak, naivne dúfajúc, že po búrke nastane šťastné spolunažívanie pod žiariacim slnkom. Je jednoduché použiť strach z fantazmagorickej občianskej vojny, ako ospravedlnenie nečinnosti, klientelizmu a nedostaku politickej odvahy. Počas štyroch rokov nám páni Holland, Valls, Cazneuve, dámy Taubirová, Vallaud-Belkacemová, Duflotová, parížska primátorka Hildagová kážu až do zadusenia o tom, že je hanba byť Francúzmi. Oni vyhlásili vojnu nie podsvetiu, ale islamofóbii. Postavili sa do čela sledovania rasizmu aj v najmenšom kúte na sociálnych sieťach, praktizujú sociálnu rozmanitosť vo veľkom merítku i s rizikom možného rozšírenia prozelytizmu, diabolizujú „zatuchnuté Francúzsko“ a šíria podprahovo zamieňanie gaullismu za fašizmus.“…
Katarína Hanzlíková