Môj profil 
Predplatné
V septembri v meste Blois v malebnom údolí Loiry, kam na návštevu kráľovského zámku denne prichádzajú stovky turistov, otvorili ďalšie štyri “kebab housy”. Krajne pravicový Národný front vtedy varoval, že “historické centrum Blois, perly francúzskych dejín, sa mení na orientálny bazár”.
Implicitné posolstvo je jasné, píše turecký Hürriyet. Kebab – jedlo obľúbené u mladých či menej solventných ľudí – je dôkazom, že blízkovýchodná kultúra zapustila korene vo Francúzsku, kde nie každý je nadšený z päťmiliónovej komunity moslimov.
“Kebab tak trochu odzrkadľuje všetky problémy imigrácie a integrácie vo Francúzsku,” uviedol Thibaut Le Pellec, zakladateľ webovej stránky KebabFrites.com, ktorá vytvára rebríček kebab housov vo Francúzsku a zlepšuje povesť “kebabistov” ako ľudí, ktorí pripravujú chutné jedlo. Damien Schmitz, ktorá vlastní “kebabáreň” v Paríži, upozornil, že kritizovanie kebabu “sa berie ako kritika na adresu moslimov, aj keď ich neohováraš”.
Napriek svojej obľúbenosti sú kebabárne u časti verejnosti terčom kritiky za nedodržiavanie základných hygienických noriem a pravidiel narábania s potravinami
Kebab sa do Paríža dostal v 90. rokoch s vlnou prisťahovalcov z Turecka. Döner kebab – na vertikálnom ražni grilované plátky mäsa zrezávané v tenkých odrezkoch – si vo Francúzsku veľmi rýchlo našiel stálych zákazníkov z radov potomkov naturalizovaných Severoafričanov, ktorí vyrástli na maminých tažinoch – dusených mäsách so zeleninou.
Medzičasom sa kebab prispôsobil chuti Francúzov – podáva sa aj v chrumkavej bagete, s majonézovou omáčkou a hranolčekmi. Ročne sa vo Francúzsku predá 300 miliónov porcií kebabu, pričom jedno jedlo stojí v priemere šesť eur. Ročným obratom vo výške 1,5 miliardy eur sa tak kebab housy zaradili za reštaurácie špecializujúce sa na burgery a pizzu.
Napriek svojej obľúbenosti sú kebabárne u časti verejnosti terčom kritiky za nedodržiavanie základných hygienických noriem a pravidiel narábania s potravinami. Nemenovaný zamestnanec vládneho úradu na kontrolu hygieny ale uviedol, že nedostatky nie sú väčšie ako u iných typov reštaurácií vo Francúzsku.
Horšie je, že na obľúbenosti kebabov a ústretovosti v stravovaní voči menšinám, napríklad v školských jedálňach, postavil svoju kampaň pre marcovými komunálnymi voľbami krajne pravicový Národný front. Jeho kandidáti vo francúzskych mestách kritizovali nárast počtu kebab housov a prišli dokonca s novým termínom “kebabizácia” Francúzska, ktorá je podľa nich predvojom islamizácie francúzskej kultúry – a jej neoddeliteľnou súčasťou je aj kuchyňa.
Postoj ku kebabu odráža postoj Francúzska k prisťahovalcom – uznáva síce, že sú pre spoločnosť obohatením, ale odmieta ich prijať
Toto je v ostrom kontraste s postojom nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá sa niekoľkokrát nechala odfotografovať pri orezávaní mäsa na kebab, či s komentárom lídra britskej opozície Eda Milibanda, keď v príspevku na webovú stránku British Kebab ocenil “ťažkú prácu a odhodlanie ľudí v tomto biznise prinášajúcom kvalitné jedlo za dostupné ceny”. K niečomu takému sa neodhodlal ešte žiaden francúzsky politik, upozornil turecký denník.
“Od nikoho nechceme, aby spieval ódy na kebab, ani si nemyslíme, že sa stane francúzskym národným jedlom, pretože vieme, že sa to nikdy nestane,” uviedol Turek z Izmiru Ilhan Arslan, ktorý v roku 2006 vo Francúzsku spustil prvý reťazec kebab reštaurácií. Jeho sieť O’Kebap má teraz 13 pobočiek a stále sa rozrastá. Postoj ku kebabu však podľa Arslana odráža postoj Francúzska k prisťahovalcom – uznáva síce, že sú pre spoločnosť obohatením, ale odmieta ich prijať.
Majiteľka kebab housu v Blois Oznur Puskulleová tvrdí, že pre niektorých Francúzov sú kebab a Arab synonymá. Uviedla, že do jej prevádzky spočiatku prichádzalo viac prisťahovalcov, ale teraz sú väčšina z nich Francúzi. “Rokmi sa to vyvíja,” dodala.
Schmitz, ktorý sa vzdal kariéry konzultanta pre obchodné stratégie, aby si v blízkosti parížskej železničnej stanice Saint-Lazaire mohol otvoriť reštauráciu špecializujúcu sa na kebab, je presvedčený, že tak ako Francúzi svojho času prijali pizzu a suši, prijmú aj kebab. Podľa neho problém s údajnou kebabizáciou vymizne s ďalšou generáciou tak isto, ako keď sa v 60. rokoch na majiteľov a zamestnancov pizzerii poniektorí Francúzi pozerali cez prsty, lebo “nehovorili po francúzsky a páchli po pote”.
Schmitz dodal, že keby nebol presvedčený o skorej zmene postoja Francúzov ku kebabu, nikdy by sa na tento biznis nedal. Kvôli tomu aj angažoval držiteľa michelinskej hviezdy, šéfkuchára Philippa Genelettiho, aby preňho vytvoril nízkotučný, pomaly marinovaný a podľa tradície pripravený “chic kebab.”
mž
.JPG)
