Francúzsko 18. februára (HSP/Tyden.cz/Foto:YouTube)
Deťom sľúbili domov, vzdelanie a úspech
Viac než 1600 detí odviezli Francúzi medzi rokmi 1963 až 1982 z Réunionu, aby v metropolitnom Francúzsku pomáhali zaľudňovať vidiek a zároveň v zámorskom departemente obmedzili nárast počtu obyvateľov. Na tom, či majú deti rodičov, nezáležalo. O celej veci sa dlhé roky mlčalo. Dnes sa ňou majú prvýkrát zaoberať poslanci. Informáciu zverejnil portál Tyden.cz
Jean – Jacques Martial mal 6 rokov, keď jedno novembrové ráno vystúpil na letisku Paríž-Orly. Na Réunione žil so svojou babičkou. Do Francúzska ho oficiálne odviezli, aby sa vzdelával a „civilizoval“. Všetko však bolo inak.
V súčasnosti Martial vedie asociáciu obetí tohto programu. Dnes sa má jeho prípadom a ďalších stoviek ľudí zaoberať Národné zhromaždenie. Poslanci budú hlasovať o rezolúcii, ktorá má uznať úlohu štátu v celej kontroverznej záležitosti
“Odvážali aj deti, ktoré mali len 6 mesiacov,“ uviedol tyden.cz vyjadrenie socialistickej poslankyne Ericky Bareigtsovej, jednej z autoriek iniciatívy. “Sľubovali im domov, vzdelanie a úspech. Rodinám hovorili, že sa deti budú vracať na prázdniny, ale to bola lož,” pokračuje Bareigtsová.
Pre obete programu presídľovania sa používa označenie “deti z Creuse” podľa departmentu, v ktorom sa skončila väčšina z nich. Creuse sa nachádza uprostred francúzskeho vidieka v regióne Limousin. Medzi dalšie cieľové departmenty patrili Tarn a Gers, ktoré sa nachádzajú v Reginou Midi-Pyrénées, Lozère a Pyrénées-Orientales v regióne Languedoc-Roussillon.
V Creuse žil nejakú dobu aj Martial. Vychovával ho starší pár žijúci na farme, neskôr sa ho ujali pestúni v normandskom mestečku Saint Vaast la Hougue. V roku 2002 neúspešne žiadal francúzsku vládu o odškodnenie.
Cieľom projektu bolo znížiť počet obyvateľov na ostrove
Za celým projektom únosov detí bol zámer, aby sa obyvatelia ostrova Réunion, ktorý bol francúzskym departmentom od roku 1946, neusilovali od nezávislosť. Autorom projektu bol Michel Debré, premiér z rokov 1959 až 1962 a hlavný autor ústavy piatej republiky. Ako odporca dekolonizácie v roku 1963 kandidoval práve za Réunion, ktorý predtým navštívil len raz v živote. V roku 1946 na ostrove žilo 240.000 ľudí, o dvadsať rokov neskôr už vyše 400.000. Dnes je to dvojnásobok. Presťahovanie mladých Réunionu na vyľudňujúci sa francúzsky vidiek bolo zabitím dvoch múch jednou ranou, uvádza tyden.cz
Sľuby domova, vzdelania a úspechu sa premenili na otrockú prácu na farmách a posluhovanie zámožným Francúzom. Deti sa s cudzím prostredím nedokázali vyrovnať. Niektoré podľa portálu skončili na psychiatrii, niekoľko z nich spáchalo samovraždu. Pre tých, ktorí útrapy prekonali, by prijatie rezolúcie bolo určitým zadosťučinením.
Francúzsko nie je jediným štátom, ktorý takto konal proti vlastným obyvateľom. Výnimkou nie je ani Austrália, USA či Kanada. Svoje deti “vyvážala“ aj Veľká Británia.
Krátky dokument o opísanej problematike si môžete pozrieť v nasledujúcom videu.
zf