Môj profil 
Predplatné
Najprv vo francúzštine (vlani v októbri) a tento rok v marci v nemčine vyšla kniha s názvom Operácia Cézar: V srdci sýrskeho stroja na zabíjanie, ktorú na základe rozhovorov s ním zostavila Garancia Le Caisnová, francúzska novinárka na voľnej nohe, píšuca pre nedeľník Le Journal du Dimanche a spravodajský týždenník L’Obs. Od roku 1990 sa venuje Blízkemu východu.
Cézar bol archivárom smrti. V rokoch 2011-13 zhotovil fotografie tisícov Sýrčanov, ktorí zomreli v Asadových väzniciach. Telá mŕtvych mali známky mučenia. “Videl som stopy po sviečkach. Raz sa dal rozoznať odtlačok elektrickej platničky, ktorá sa používa na varenie čaju. Jednému väzňovi ňou spálili tvár a vlasy. Niektorí mali hlboké rezné rany, vytrhnuté oči, vybité zuby a stopy po bití štartovacími káblami. Videl som rany, ktoré boli plné hnisu, pretože sa o ne dlho nikto nestaral. Niekedy bola na mŕtvolách krv, ktorá ešte poriadne nezaschla,” cituje fotografa nemecký týždenník Der Spiegel.
Večer, po skončení služby, skopíroval Cézar fotografie na USB kľúče a cédečka. Cez prostredníkov sa mu ich podarilo dostať do zahraničia. V roku 2013 definitívne odišiel z Damasku. Le Caisnová ho po pol roku vypátrala v jednej európskej krajine.
Celkovo sa Cézarovi podarilo dostať zo Sýrie viac ako 53.000 snímok. Medzi nimi je aj 28.707 fotografií ľudí, ktorí zomreli vo väzbe. Každú obeť fotografoval zvyčajne štyrikrát: tvár, celé telo, trup a stehná. V januári 2014 spôsobili tieto zábery vo svete zdesenie a boli prvým jasným dôkazom zvnútra sýrskeho bezpečnostného aparátu o zločinoch, ktorých sa dopúšťa Asadov režim.
“Ešte nikdy som nevidel tak presvedčivé dôkazy o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti,” povedal Stephen Rapp, bývalý žalobca medzinárodných tribunálov pre Rwandu a Sierru Leone.
Od samého začiatku bolo Francúzsko hnacou silou, ktorá chcela na základe týchto záberov dosiahnuť, aby Sýriu obvinili pred Medzinárodným trestným súdom v Haagu. Vláda v Damasku však nepodpísala zriaďovaci štatút ICC. Hlavný žalobca ICC tak mohol začať vyšetrovanie a vydať zatykače iba na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN. Jej členovia si fotografie prezreli a vypočuli si znalcov.
“Za celú moju kariéru som takéto zranenia nevidel. Nepoznám chorobu alebo prirodzený proces, ktorý by ich mohol spôsobiť,” konštatoval jeden z nich, britský súdny patológ Stuart Hamilton.
Rusko a Čína následne 22. júna 2014 vetovali príslušnú rezolúciu BR OSN. Ruský veľvyslanec pri OSN ju označil za “reklamný ťah”, Peking zdôvodnil svoj postoj tým, že nechce zasahovať do záležitostí suverénneho štátu.
V januári 2015 samotný Asad v rozsiahlom rozhovore pre americký časopis Foreign Affairs na margo fotografií povedal: “Môžete priniesť fotografie od kohokoľvek a tvrdiť, že je to mučenie. Kto urobil tie zábery? Kto to je? To nikto nevie. Nijaký z týchto dôkazov nebol overený, takže sú to všetko obvinenia bez dôkazov.”
Dňa 31. júla 2014 Cézara vypočuli členovia zahraničného výboru amerického Kongresu. Jeho tvár takmer úplne zakrývala bejzbalová čiapka a kapucňa jeho modrého pršiplášťa, takže vidieť mu bolo len nos. Kongresmani boli šokovaní, ale neurobili nič.
Cézar sa stretol s dvoma poradcami amerického viceprezidenta Joea Bidena a odovzdal im list pre prezidenta Baracka Obamu. Ale americká vláda mala v lete 2014 v Sýrii už iné priority. Pentagón sa pripravoval na letecké útoky proti teroristickej organizácii Islamský štát a zosadenie Asadovho režimu sa dostalo do úzadia.
Vlani v septembri 2015 prevzalo iniciatívu opäť Francúzsko. Na podnet ministerstva zahraničných vecí začala príslušná prokuratúra v Paríži konať vo veci “zločinov proti ľudskosti”. Vyšetrovatelia skúmajú, či sa na záberoch nenachádza občan Francúzska alebo Sýrčan s francúzskym občianstvom. Až v takom prípade by mohla francúzska justícia začať konať, uzatvára Der Spiegel.
