Z pohľadu financií  v roku 2025, podľa záverov Európskej rady, Európska únia plánuje poskytnúť Ukrajine 30,6 miliardy EUR. Tento rozpočet je rozdelený na dve hlavné časti:

– 12,5 miliardy EUR z Nástroja pre Ukrajinu.

– 18,1 miliardy EUR z iniciatívy G7 ERA, ktoré sa splatia z neočakávaných ziskov pochádzajúcich z imobilizovaných ruských aktív.

Tibor Gašpar sa po skončení samitu vyjadril, že Slovensko sa na samite nezaviazalo podporovať Ukrajinu vojensky ani finančne. Neskôr svoje vyjadrenie počas TK v odpovedi redaktorovi HS korigoval nasledovne.

Vysvetlil, že finančné nástroje EÚ určené pre Ukrajinu slúžia predovšetkým na zabezpečenie chodu štátu, ako sú výplaty zamestnancov, infraštruktúra a základné fungovanie krajiny. Zdôraznil, že tieto prostriedky nie sú prioritne určené na vojenské výdavky, ako je nákup zbraní.

Ďalej uviedol, že pomoc Ukrajine môže byť v prospech Slovenska, keďže by prispela k jej obnove a budovaniu dobrých susedských vzťahov. Ak by sa však v záveroch Európskej rady objavila požiadavka na okamžitú vojenskú pomoc alebo financovanie nákupu zbraní zo slovenského štátneho rozpočtu, vláda by zvážila svoj ďalší postup. Ako je ho vyjadrenie obstojí pri bližšom pohľade na odsúhlasené finančné mechanizmy?

Nástroj pre Ukrajinu

Nástroj pre Ukrajinu je finančný mechanizmus Európskej únie na obdobie rokov 2024 až 2027 s celkovým rozpočtom 50 miliárd EUR, z čoho 33 miliárd EUR sú úvery a 17 miliárd EUR granty.

Jeho cieľom je podporiť Ukrajinu v oblastiach obnovy, rekonštrukcie, modernizácie a prípravy na členstvo v EÚ.

Financovanie z tohto nástroja je rozdelené do troch hlavných pilierov:

1. Plán pre Ukrajinu: Priama finančná podpora ukrajinskému štátu vo forme grantov a úverov na základe plnenia Plánu pre Ukrajinu, ktorý zahŕňa zámery vlády týkajúce sa obnovy, rekonštrukcie, modernizácie a reforiem v procese pristúpenia k EÚ.

2. Investičný rámec pre Ukrajinu: Podpora vo forme rozpočtových záruk a kombinácie grantov a úverov od verejných a súkromných inštitúcií na podporu cieľov nástroja. Záruka pre Ukrajinu kryje riziká spojené s úvermi, zárukami a inými formami financovania.

3. Prístupová pomoc: Podporné opatrenia na zosúladenie ukrajinskej legislatívy s právom EÚ a uskutočnenie štrukturálnych reforiem na ceste k budúcemu členstvu v EÚ.

Finančné prostriedky sú určené na podporu kľúčových oblastí, ako je energetická infraštruktúra, doprava, bývanie, vodovodné a vykurovacie systémy, školy a nemocnice. Cieľom je udržať základné služby a hospodársku stabilitu, podporiť obnovu a odolnosť krajiny a pripraviť Ukrajinu na integráciu do EÚ.

Od nadobudnutia účinnosti Nástroja pre Ukrajinu 1. marca 2024 bolo Ukrajine poskytnuté preklenovacie financovanie vo výške 6 miliárd EUR a predbežné financovanie vo výške 1,89 miliardy EUR.

Európska komisia monitoruje využívanie poskytnutých finančných prostriedkov prostredníctvom hodnotenia plnenia reforiem a investícií stanovených v Pláne pre Ukrajinu. Vyplácanie finančných prostriedkov je podmienené dosiahnutím určených ukazovateľov. Takže to funguje obdobne ako náš Plán obnovy, na základe sa má Slovensko zotaviť po pandémii COVID-19.

Prvá pravidelná platba vo výške takmer 4,2 miliardy EUR bola schválená Radou 6. augusta 2024. Daňoví poplatníci EÚ takto ocenili napr. to, že ukrajinský parlament obnovil v septembri 2023 nariadenie, podľa ktorého sú štátni úradníci povinní zverejňovať informácie o svojom majetku ako súčasť boja proti korupcii a jednou z podmienok, aby Ukrajina dostala pôžičku od MMF.

Občania EÚ zaplatili aj za vytvorenie zoznamu štátnych podnikov na Ukrajine, ktoré by mali zostať v štátnom vlastníctve. Niektoré z týchto podnikov sú určené na čiastočnú privatizáciu, napríklad prostredníctvom verejnej ponuky akcií, s cieľom prilákať investície.

Zaplatili sme aj za to, že ukrajinská vláda pripravila štvorročný plán obnovy na roky 2024-2027. Tento plán obsahuje sekciu venovanú štátnemu majetku, správe a riadeniu spoločností a privatizácii.

Druhá platba vo výške takmer 4,1 miliardy EUR bola schválená 9. decembra 2024.

V podstate sa dá súhlasiť s Tiborom Gašparom, keďže sú tieto prostriedky určené len na to, aby sa na Ukrajine nezrútila štátna správa, aby sa zabezpečil chod štátu.

Iniciatíva G7 ERA – neočakávané zisky zo zadržaných ruských aktív

Iniciatíva G7 pre mimoriadne urýchlenie príjmov (ERA) je zameraná na poskytnutie finančnej podpory Ukrajine prostredníctvom úverov, ktoré budú splácané z neočakávaných ziskov pochádzajúcich z imobilizovaných aktív ruskej centrálnej banky. Konkrétne, Európska únia navrhla mechanizmus spolupráce v oblasti úverov pre Ukrajinu vo výške až 45 miliárd EUR, pričom 35 miliárd EUR z tejto sumy má byť poskytnutých vo forme mimoriadnej makrofinančnej pomoci na podporu makrofinančnej stability Ukrajiny a na pokrytie jej naliehavých rozpočtových potrieb.

Na rozdiel od nástroja pre Ukrajinu tento finančný nástroj umožňuje Ukrajine aj nákup vojenského materiálu.  

Z iniciatívy G7 ERA bolo Ukrajine poskytnutých 3 miliardy EUR. O tom, ako tieto poskytnuté prostriedky Ukrajina utratila, EK prehľad nemá. O výdavkoch rozhoduje ukrajinská vláda.

Nie je možné vylúčiť, že sú z týchto prostriedkov nakupované aj zbrane a munícia produkovaná slovenským obranným priemyslom, nakoľko podľa údajov štatistického úradu spracovaných a zverejnených v denníkom N, vývoz zbraní a munície zo Slovenska vzrástol v roku 2024 oproti predošlému roku na dvojnásobok. A gro tohto vývozu, ktorý je od spustenia Špeciálnej vojenskej operácie desaťnásobný, končí na Ukrajine.

Dohľad nad použitím prostriedkov zabezpečuje Ukraine Loan Cooperation Mechanism (ULCM), ktorý vytvára právny rámec pre správu a splácanie prostriedkov.

Je dôležité poznamenať, že tieto úvery nepredstavujú dodatočné zaťaženie pre daňových poplatníkov EÚ, nakoľko budú splácané z mimoriadnych príjmov generovaných z imobilizovaných aktív ruskej centrálnej banky, ktoré sú držané vo finančných inštitúciách členských štátov EÚ.

Rozhodnutie využiť nečakané zisky zo zmrazených ruských aktív prijala Rada EÚ pre všeobecné záležitosti na svojom zasadnutí 21.5.2024. SR zastupovala na zasadnutí  veľvyslankyňa, stála predstaviteľka Slovenskej republiky pri EÚ, Petra Vargová.

Zaujímavosťou môže byť, že dohodu brzdili záujmy Belgicka, správcu ruských zmrazených aktív. Aby nakoniec k dohode došlo, muselo Belgické kráľovstvo súhlasiť so znížením poplatku, ktorý si Euroclear účtuje za správu zmrazených aktív, z pôvodne navrhnutých 0,5 na 0,3 percenta. A muselo súhlasiť aj s tým, že daň zo zisku, ktoré zmrazené aktíva produkujú, si prestane nechávať, ale ju bude od roku 2025 posielať do spoločného fondu na pomoc Ukrajine.

Dohode bránili aj neutrálne krajiny (nečlenovia NATO: Rakúsko, Malta, Cyprus a Írsko), ktoré nesúhlasili s využitím prostriedkov na nákup vojenského materiálu. Dostali nakoniec výnimku, že môžu peniaze použiť na humanitárnu pomoc. K tomuto postoju sa pridalo aj Slovensko a Maďarsko.

Slovenská republika dlhodobo odmieta konfiškáciu zmrazených ruských aktív. Avšak ohľadom využitia neočakávaných ziskov z týchto aktív sa dá postoj slovenskej vlády vedenej Róbertom Ficom odvodiť len z toho, že Slovensko nevetovalo žiadne rozhodnutie Európskej rady, kde sa táto otázka riešila.

Odmietavý postoj ku konfiškácii zmrazených ruských aktív, ako prejav suverénnej politiky, Slovensko zakladá na niekoľkých kľúčových argumentoch:

Právne a finančné dôsledky – opakovane upozorňuje na právnu otázku využitia týchto aktív. Zmrazenie majetku Ruskej federácie je jednoznačné, avšak jeho konfiškácia a následné použitie by mohli mať právne dôsledky a viesť k odvetným opatreniam zo strany Moskvy.

Obava z ekonomických dopadov – využitie týchto prostriedkov môže destabilizovať medzinárodný finančný systém a ohroziť obchodné vzťahy EÚ s tretími krajinami, ktoré vnímajú takýto krok ako nebezpečný precedens.

Odmietanie vojenskej podpory Ukrajine – Slovensko neplánuje poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc. Ak by sa zmrazené ruské aktíva použili na financovanie vojenských výdavkov Ukrajiny, išlo by podľa neho o nepriamu podporu vojenského konfliktu.

Snaha o zachovanie tranzitu ruského plynu – Slovensko podmieňuje niektoré rozhodnutia EÚ garanciami ohľadom tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Použitie zmrazených aktív by podľa neho mohlo ovplyvniť energetickú bezpečnosť Slovenska a celej EÚ.

Zhrnuté, podčiarknuté: Slovensko súhlasom s použitím 12,5 mld. EUR z Nástroja pre Ukrajinu neodobrilo Ukrajine pôžičku na nákup vojenského materiálu.

Naproti tomu je zrejme, že sa z pôžičky 18,1 krytej iniciatívou G7 ERA, teda neočakávanými ziskami zo zmrazených ruských aktív, môže Ukrajina nakupovať vojenský materiál. A hoci sa Slovensko postavilo na stranu krajín, ktoré sú ochotné podporovať týmto finančným nástrojom len humanitárnu pomoc Ukrajine, nie je možné vylúčiť, že zbraňové systémy a munícia, produkované slovenským obranným priemyslom nebudú nakupované Ukrajinou aj z prostriedkov krytých týmto finančným mechanizmom.