Môj profil 
Predplatné
Berlín 23. júla (TASR/Foto:TASR)
Jedným z najväčších víťazov súčasnej európskej dlhovej krízy je Nemecko. Zatiaľ čo mnohé ostatné krajiny eurozóny bojujú s obavami investorov, ktorí sa boja ich vysokej zadlženosti, Berlín ušetril desiatky miliárd eur vďaka tomu, že je považovaný za bezpečný prístav pre investície.
Dlhopisové trhy požadujú od krajín, ako sú Španielsko a Taliansko, aby pri predaji svojho dlhu platili dlhodobo neudržateľné úroky. Obávajú sa totiž o zdravie ich verejných financií, na ktoré má okrem vysokého zadlženia negatívny vplyv aj slabý rast ich ekonomík. Vysoké úročenie ich dlhu bude zaťažovať štátne pokladnice týchto krajín v najbližších rokoch.
Naopak finančne zdravé Nemecko si v časoch krízy zabezpečuje financovanie svojho dlhu pri rekordne nízkom úročení, niekedy dokonca predáva kratšie dlhopisy aj s negatívnym úrokom. Nemecko je dlhodobo považované za bezpečný prístav pre investície. Je najväčšou európskou ekonomikou a tiež najväčším prispievateľom do európskych stabilizačných mechanizmov. Hodnota jeho hrubého domáceho produktu (HDP) predstavuje 2,6 bilióna eur. Nemecká ekonomika počas uplynulých dvoch rokov nepretržite rástla, pričom medzikvartálny rast HDP na úrovni 0,5 % v 1. štvrťroku zachránil eurozónu pred upadnutím do recesie.
Konzervatívne fondy si vyberajú Nemecko
Nemecko aktuálne predáva 10-ročné dlhopisy s úročením okolo 1,5 %. V stredu (18. 7.) dokonca predalo 2-ročné dlhopisy po prvý raz s negatívnym výnosom (-0,06 %). To znamená, že investori sú dokonca ochotní zaplatiť za to, aby si mohli uložiť peniaze do bezpečných nemeckých dlhopisov.
“Úrokové sadzby sú v tejto chvíli neprirodzene nízke,” priznal v júni aj spolkový minister financií Wolfgang Schäuble. Dodal, že to odráža veľkú “neistotu finančných trhov”.
Zároveň to však aj znamená úspory pre spolkovú štátnu pokladnicu. “Nemecko tento rok ušetrí okolo 10 miliárd eur len vďaka nízkym úrokom,” uviedol ekonóm kielskeho Inštitútu pre svetovú ekonomiku Jens Boysen-Hogrefe.
Niektorí analytici tvrdia, že dlhová kríza eurozóny Nemecku už priniesla okolo 100 miliárd eur, čo dáva spolkovej vláde rezervu na rastové stimuly, alebo zníženie dlhu, zatiaľ čo ostatné krajiny eurozóny bojujú s vysokými nákladmi na financovanie.
Zníženie nákladov na financovanie jasne ukazujú aj prognózy spolkovej vlády. Berlín v roku 2009 odhadoval, že v roku 2013 minie na obsluhu dlhu 52 miliárd. Aktuálne počíta s tým, že na budúci rok ho to bude stáť len 20 miliárd eur.
Boysen-Hogrefe tvrdí, že vzhľadom na výrazne nižšie úroky, ktoré Nemecko platí pri predaji dlhu od roku 2009, v porovnaní s obdobím 1999 až 2008 spolková vláda do konca roku 2022 ušetrí na dlhu predanom od roku 2009 68 miliárd eur. Ak kríza eurozóny nespôsobí nejakú veľkú katastrofu, úspory sa čoskoro dostanú na trojcifernú miliardovú úroveň. Dodal, že ak by sa započítal aj dlh emitovaný vládami jednotlivých spolkových štátov a samospráv, úspory Nemecka na nízkych úrokových sadzbách by boli približne o 50 % vyššie, to znamená, že krajina by do konca roka 2022 usporila viac, než spomínaných 100 miliárd eur.
Spolková vláda predpokladá, že do roku 2016 vyrovná rozpočet a začne znižovať verejný dlh, ktorý predstavuje 2 bilióny eur, alebo 80 % HDP.
Nemecko síce aktuálne profituje z dlhovej krízy, ale nesie aj najväčšie riziká. V prípade eskalácie krízy a vystúpenia jedného alebo viacerých členských štátov z eurozóny, ponesie najväčšie náklady, keďže je najväčším prispievateľom do stabilizačných fondov.
.JPG)
.jpg)
