Môj profil 
Predplatné
Berlín 23. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)
Merkelová bude rokovať s Hollandom o osude Grécka
Nemecká kancelárka Angela Merkelová dnes privíta v Berlíne francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda na pracovnej večeri, na ktorej sa bude rozhodovať o osude Grécka. Hlavným cieľom stretnutia je zjednotiť postoj dvoch najväčších ekonomík eurozóny ku Grécku, ktoré sa snaží presvedčiť zahraničných veriteľov, aby mu zmenili podmienky záchranných úverov.
Grécky premiér Antonis Samaras tento týždeň oštaroval veľkú diplomatickú ofenzívu. Dúfa, že sa mu podarí dosiahnuť predĺženie termínu na konsolidáciu verejných financií o ďalšie dva roky. V piatok (24.8.) zavíta Samaras do Berlína a v nasledujúci deň ho privíta Hollande v Paríži.
Viacerí nemeckí vysokí politici dali jasne najavo, že nesúhlasia s predĺžením termínu na konsolidáciu gréckych verejných financií. Francúzsko je opatrnejšie. Minister zahraničných vecí Laurent Fabius povedal iba toľko, že hlavným cieľom Paríža je “obhajoba integrity eurozóny”.
Grécko má pred sebou kritické týždne, v ktorých sa rozhodne o tom, či zostane členom eurozóny. Atény majú do konca roka 2014 znížiť výdavky o 11,5 miliardy eur. To je podmienka na pokračovanie finančnej pomoci, bez ktorej sa krajina ocitne v platobnej neschopnosti. Samaras požaduje, aby sa čas na realizáciu škrtov predĺžil o dva roky, teda do konca roka 2016, čo by zmiernilo ich dosah na občanov.
Dvojročné grécke predĺženie stojí minimálne 20 miliárd eur navyše
Dvojročné predĺženie by však gréckych veriteľov stálo prinajmenšom ďalších 20 miliárd eur. Krajiny ako Nemecko, Rakúsko, Fínsko a Holandsko viackrát dali jasne najavo, že už nie sú ochotné priamo požičať Grécku ďalšie peniaze. Preto návrh na predĺženie nového úsporného programu do roku 2016 počíta s menej priamym financovaním, ktoré by veritelia mohli akceptovať, ako dúfajú Atény.
Grécko chce použiť 8,2 miliardy eur, ktoré Medzinárodný menový fond (MMF) podmienečne vyhradil pre Atény na rok 2015. Zvyšok chce Grécko pokryť vydávaním pokladničných poukážok. Pri tom však musí pomôcť Európska centrálna banka (ECB), ktorá zrejme bude musieť ubezpečiť, že bude naďalej prijímať grécke pokladničné poukážky ako kolaterál pri refinančných operáciách. ECB prestala akceptovať cenné papiere gréckej vlády ako zábezpeku v júli tohto roka.
Podľa nového gréckeho plánu vláda tiež bude žiadať o predĺženie splácania záchranných úverov z prvého balíka pomoci z roku 2016 na rok 2020.
V súčasnosti sa čaká na správu expertov takzvanej Trojky, teda Európskej komisie (EK), ECB a MMF, ktorá by mala byť hotová koncom septembra. Týka sa stavu plnenia podmienok záchranného úveru zo strany Grécka.
Luxemburský premiér a šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker v stredu (22.8.) uviedol, že prípadné predĺženie času na úsporné opatrenia bude závisieť od správy Trojky. Varoval však Grécko, že je to jeho posledná šanca, aby medzinárodným veriteľom dokázalo svoju dôveryhodnosť. Pripomenul tiež Samarasovi, že Grécko musí zvýšiť svoje úsilie pri znižovaní deficitu a realizácii ekonomických reforiem. “Pokiaľ ide o najbližšiu budúcnosť, loptička je na gréckej strane kurtu. V skutočnosti je to posledná šanca a grécki občania by to mali vedieť.”
.jpg)
