Frankfurt nad Mohanom 21. júla (TASR,HSP/Foto:TASR)
Kurz spoločnej európskej meny voči americkému doláru klesol v piatok popoludní na dvojročné minimum. Po španielskych bankách totiž potrebuje finančnú pomoc aj región Valencia a množia sa obavy, že záchranný úver nebude Španielsku stačiť. Okrem toho Európska centrálna banka (ECB) oznámila, že prestala prijímať grécke štátne dlhopisy ako zábezpeku.
Euro v piatok oslabilo až na 1,2144 USD/EUR, čo bolo najmenej od júna 2010. Voči jenu sa spoločná mena prepadla dokonca až na 11-ročné minimum.
Príčinou turbulencií na devízovom trhu sú zlé správy zo Španielska a Grécka. Najprv zadlžený španielsky región Valencia oznámil, že požiada centrálnu vládu o finančnú pomoc. O niekoľko hodín potom ECB vyhlásila, že už neakceptuje dlhopisy gréckej vlády ako kolaterál pri úveroch pre komerčné banky (kolaterál je zábezpekou, formou ručenia).
Kľúčový nemecký burzový index na to reagoval poklesom pod hranicu 6650, keď v porovnaní so štvrtkovým (19. 7.) zatvorením oslabil o 1,6 %. Kľúčový španielsky index Ibex sa prepadol o vyše 4 %.
Madrid nebude zachraňovať len banky, ale aj regióny a nakoniec rozpočet
Žiadosť Valencie o pomoc neprišla nečakane. Madrid vo štvrtok spustil záchranný program na podporu zadlžených regiónov v hodnote 18 miliárd eur. Žiadosť však na trhoch vzbudila obavy, že v piatok schválený záchranný úver pre španielske banky nebude stačiť na stabilizáciu krajiny, ktorá sa nachádza v recesii. Odborníci predpokladajú, že je len otázkou času, kedy Španielsko požiada o záchranu z eurovalu, keďže náklady na financovanie na trhu sú na dlhodobo neudržateľných úrovniach.
Madrid doteraz kládol veľký dôraz na to, že medzinárodnú pomoc potrebuje len na stabilizáciu bánk a nie na financovanie deficitu. Refinančné náklady Madridu však neustále rastú. Na štvrtkovej aukcii 5-ročných španielskych dlhopisov sa ich úročenie vyšplhalo na 6,46 %. Výnos 10-ročných španielskych dlhopisov v piatok vyskočil o 27 bázických bodov až na 7,284 % a riziková prirážka na ne voči referenčným nemeckým dlhopisom dosiahla vyše 6 percentuálnych bodov, čo je najviac od zavedenia spoločnej meny.
Eura sa ešte nemusíme zbavovať
Euro nie je v nebezpečenstve, aj keď niektoré pesimistické analýzy hovoria o možnosti rozpadu eurozóny, uviedol prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi.
V rozhovore pre francúzsky denník Le Monde Draghi na otázku, či je euro v nebezpečenstve, odpovedal: “Nie, v žiadnom prípade nie je. Vidíme analytikov, ktorí vymýšľajú scenáre explózie eurozóny. Neuvedomujú si však politický kapitál, ktorí politickí lídri investovali do menovej únie, ani podporu Európanov. Euro je nezrušiteľné.”
Podľa šéfa ECB sa euro v dlhodobom horizonte musí oprieť o užšiu integráciu krajín eurozóny. “Všetky pohyby smerom k finančnej, rozpočtovej a politickej únii sú pre mňa nevyhnutné a povedú k vytvoreniu nových nadnárodných orgánov.” Slová Maria Draghia tak predpovedajú scenár, že európsky kontinent sa znova rozdelí na dve časti: na integrujúcu sa Európu pod jednotnou vládou a zvyšné národné štáty, ktoré sa odmietnu vzdať vlastnej štátnej suverenity.
Európski lídri urobili krok smerom k prehĺbeniu integrácie na júnom summite, na ktorom sa dohodli, že ECB bude mať na starosti dohľad nad bankami eurozóny a záchranný fond ESM bude môcť rekapitalizovať priamo problémové banky.
Pokiaľ ide o ekonomické vyhliadky eurozóny podľa Draghiho riziko recesie neohrozuje región ako celok. Situácia by sa mala koncom tohto a začiatkom budúceho roka začať zlepšovať.