Finalista Davisovho pohára Dominik Hrbatý oslávi vo štvrtok 40.narodeniny

Bratislava 4. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Marko Erd)

Jeden z najúspešnejších slovenských tenistov v ére samostatnej republiky Dominik Hrbatý oslávi vo štvrtok 4. januára 40. narodeniny. Bývalého profesionála, ktorý získal počas aktívnej kariéry šesť singlových titulov na okruhu ATP a rekordéra v počte odohratých zápasov v Davisovom pohári uviedli 21. novembra 2017 do Siene slávy slovenského tenisu.

O tri dni neskôr 24. novembra 2017 veľkého bojovníka prezývaného “Dominátor” zvolili za nového kapitána slovenského daviscupového tímu. Finalista majstrovstiev sveta tenisových družstiev z roku 2005 nahradil na tomto poste legendu česko-slovenského a slovenského tenisu, olympijského víťaza zo Soulu 1988 Miloslava Mečířa, ktorý daviscupový tím viedol 24 rokov.

Hrbatý je v Davis Cupe slovenským rekordérom. Za 14 rokov nastúpil v 26 stretnutiach a odohral 58 zápasov, z nich 33 vyhral. V roku 2005 bol lídrom tímu, ktorý to dotiahol až do finále bojov o “šalátovú misu”. V súboji proti Chorvátsku zdolal Maria Ančiča i Ivana Ljubičiča, Slováci však napokon prehrali 2:3. V prestížnej súťaži tenisových reprezentácií zdolal bývalé svetové jednotky Brazílčana Gustava Kuertena, Američana Andyho Roddicka či Rusov Jevgenija Kafeľnikova a Marata Safina.

V roku 2005 Hrbatého vyhlásili za najlepšieho športovca SR v ankete Klubu športových redaktorov. Za dlhoročnú reprezentáciu v Davis Cupe dostal v roku 2013 od Medzinárodnej tenisovej federácie (ITF) Cenu za oddanosť.

Bohaté tenisové skúsenosti sedemnásobného (2000, 2001, 2002, 2004, 2005, 2006, 2007) víťaza ankety Tenista roka a dvojnásobného (2005, 2009) víťaza Hopmanovho pohára miešaných družstiev sa od 30. novembra 2017 rozhodol využiť tenista Martin Kližan. S Hrbatým sa dohodol na zatiaľ trojmesačnej trénerskej spolupráci.

Hrbatý sa narodil 4. januára 1978 v Bratislave. Už ako štvorročný okúsil váhu tenisovej rakety. Okrem tenisu sa aktívne venoval aj lyžovaniu. Pre tenisové dvorce sa definitívne rozhodol v 11 rokoch.

Do profesionálneho tenisového kolotoča vstúpil Hrbatý v roku 1996. Pod vedením dnes už svetoznámeho slovenského tenisového trénera Mariána Vajdu sa hneď vo svojej úvodnej sezóne stal najmladším hráčom prvej stovky. O rok neskôr ako 19 ročný už figuroval na 50. mieste.

V roku 1998 vyhral Hrbatý prvý turnaj na okruhu ATP v San Maríne. Ďalšie singlové tituly získal v Prahe (1999), v novozélandskom Aucklande (2001), v austrálskom Adelaide (2004) a v tom istom roku znovu v Aucklande a vo francúzskom Marseille.

Rodák z Bratislavy sa nestratil ani na najprestížnejších grandslamových turnajoch. V roku 1999 sa prebojoval do semifinále antukového Roland Garros v Paríži, v ktorom podľahol neskoršiemu víťazovi Američanovi Andremu Agassimu. Na US Open 2004 sa prebojoval do štvrťfinále, na Australian Open 2005 zopakoval postup medzi osem najlepších. Dovedna odohral 48 turnajov veľkej štvorky. V októbri 2004 figuroval na 12. mieste v rebríčku ATP.

Držiteľ Krištáľového krídla v kategórii šport z roku 2000 vyhral s dnes už tiež bývalou slovenskou tenistkou Danielou Hantuchovou v roku 2005 Hopmanov pohár miešaných družstiev. Triumf Hrbatý zopakoval v roku 2009 s Dominikou Cibulkovou.

Zdravotné problémy zastavili Hrbatého dobre rozbehnutú kariéru. V roku 2007 podstúpil operáciu pravého lakťa. Po nej nasledovala operácia ramena a následná dlhá rekonvalescencia. Na tenisové kurty sa vrátil až v roku 2008, ale do prvej stovky sa už neprebojoval. Poslednú profesionálnu sezónu Hrbatý absolvoval v roku 2009.

Nositeľ diplomu fair play za presadzovanie etických hodnôt v športe z roku 2011, ktorý udeľuje Európske hnutie fair play (EFPM) s Európskymi olympijskými výbormi (EOV), zostal aj po skončení kariéry pri tenise. Otec v súčasnosti 6-ročnej dcéry Elly pôsobil v službách Tureckej tenisovej federácie, hral tenisové ligy v zahraničí a aj slovenskú extraligu, v ktorej je tiež rekordér. Odohral v nej na 62 zápasov, z ktorých 54 vyhral.

V roku 2011 vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič udelil Dominikovi Hrbatému Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.