Môj profil 
Predplatné
K volebným urnám môže pristúpiť takmer 62 milióna Filipíncov. Rozhodnú o novom zložení dolnej komory Kongresu, o obsadení polovice kresiel v Senáte, ako aj o guvernéroch, starostoch a členoch mestských rád v 81 provinciách krajiny, informovala agentúra AP.
Najväčší súboj sa bude zvádzať o 12 kresiel v 24-člennom Senáte, hornej komore filipínskeho Kongresu, ktorý je považovaný za jednu z posledných bášt opozície. V prípade, že sa Dutertemu podarí tieto kreslá obsadiť svojimi spojencami, umožní mu to presadiť dôležité legislatívne zmeny vrátane obnovenia trestu smrti, zníženia veku trestnej zodpovednosti a zmeny ústavy, ktorá by umožnila federalizáciu krajiny.
O funkcie sa celkovo uchádza približne 43.500 kandidátov. Hlasovanie prebieha za prísnych bezpečnostných opatrení, ktoré zaisťuje 160.000 policajtov a 98.000 príslušníkov armády.
Mnohí pozorovatelia vnímajú pondelkové voľby ako referendum o politike autoritatívneho filipínskeho prezidenta, ktorá vyvoláva silné kontroverzie najmä v zahraničí. Medzi samotnými Filipíncami sa však Duterte stále teší veľkej popularite a preto sa očakáva, že voľby prispejú k posilneniu jeho pozícií. Filipínska opozícia obviňuje prezidenta z diktátorských sklonov.
Zrejme najspornejšou otázkou je Dutertem iniciovaná neľútostná “vojna” proti drogám, ktorá si vyžiadala už tisíce životov. Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu v tejto súvislosti otvoril predbežné vyšetrovanie údajných zločinov proti ľudskosti.
Voľby na Filipínach zvyčajne sprevádzajú násilnosti, ktoré však boli doposiaľ na relatívne nízkej úrovni. Krátko pred otvorením volebných miestností boli hlásené dva výbuchy granátov v provincii Maguindanao, ktoré sa však zaobišli bez zranení.
.jpg)
.JPG)
.jpg)
