Európski úradníci volajú po reforme diplomacie a obmedzení práva veta. Čo na to naša vláda?

Narastajúce zlyhania európskej zahraničnej politiky, od ťažkostí s financovaním Ukrajiny až po nejednotnú reakciu na vojnu v Iráne, podnecujú volanie po zásadnej reforme spôsobu, akým Európska únia vedie diplomaciu.

Reforma diplomacie

Neschopnosť EÚ prijímať jednotné rozhodnutia – ako napríklad odblokovanie pôžičky vo výške 90 miliárd eur pre Kyjev, uvalenie sankcií na násilných osadníkov na Západnom brehu Jordánu a zavedenie opatrení zameraných proti Rusku – to všetko odhaľuje systémovú paralýzu, vyjadrilo sa deväť diplomatov, úradníkov, zákonodarcov a expertov EÚ pre portál Politico.

V stávke je viac než len vnútorný proces, varujú: Vzhľadom na eskaláciu konfliktu na Blízkom východe, pretrvávajúcu vojnu na Ukrajine a napäté transatlantické vzťahy diplomati tvrdia, že EÚ riskuje, že sa ocitne na okraji diania – a to práve v čase, keď sa geopolitické rozhodnutia prijímajú rýchlejšie, než je jej systém schopný zvládnuť.

Frustrácia z patovej situácie sa dostáva na povrch a rastúca skupina krajín na čele s Nemeckom a Švédskom tlačí na výrazné obmedzenie – alebo úplné zrušenie – veta jednotlivých členských štátov, ktoré umožňuje, aby jediná krajina zablokovala akciu celého bloku.

„Mali by sme zrušiť princíp jednomyseľnosti v EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky ešte pred koncom súčasného legislatívneho obdobia, aby sme boli schopní lepšie konať na medzinárodnej scéne a aby sme sa stali skutočne „dospelými“,“ povedal v sobotu nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul podľa nemeckej mediálnej skupiny Funke.

„Všetky skúsenosti, ktoré sme v uplynulých týždňoch nadobudli v súvislosti s pomocou Ukrajine a sankciami voči Rusku, na to poukazujú,“ dodal.

Minulý mesiac švédsky premiér Ulf Kristersson naznačil, že diskusie o využívaní hlasovania kvalifikovanou väčšinou pri prijímaní rozhodnutí v oblasti zahraničnej politiky sa medzi lídrami „opäť vynoria“.

Tento tlak prichádza v čase, keď Maďarsko – len pár dní pred parlamentnými voľbami naplánovanými na nedeľu 12. apríla – opakovane blokovalo dôležité rozhodnutia, vrátane pôžičky vo výške 90 miliárd eur pre Kyjev. Práve to v iných hlavných mestách zvyšuje obavy, že výsledky zahraničnej politiky EÚ môžu byť „rukojemníkmi domácej politiky“.

Diplomati varujú, že aj keby dlhoročný maďarský premiér Viktor Orbán prišiel o moc, základný problém by pretrvával, keďže jednomyseľnosť umožňuje akejkoľvek vláde zaujať rovnakú blokujúcu úlohu.

„Existujú vážne problémy v tom, ako prijímame rozhodnutia,“ povedal pre portál španielsky socialistický europoslanec Nacho Sánchez Amor, ktorý je členom výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci. „Každý mesiac sa objaví nová otázka, ktorá tento trend zdôrazňuje. Musíme reagovať,“ vyjadril sa.

Iná skupina – vrátane Francúzska, Belgicka a ďalších menších členských štátov, ktoré sa obávajú, že budú prehlasované – sa snaží brániť právo veta s argumentom, že je kľúčové pre ich národné záujmy. 

„Začatie diskusie o pravidlách európskej jednomyseľnosti by podľa mňa bolo najkratšou cestou k tomu, aby sa systém dostal do skutočných problémov,“ povedal minulý mesiac novinárom v Bruseli belgický premiér Bart De Wever.

Stanovisko slovenskej vlády

K diskutovanej téme sa vyjadril aj slovenský minister vnútra Matúš Šutaj Eštok:

„Najnovšie pokusy Nemecka, Švédska a bruselských byrokratov zrušiť právo veta škodia samotnej EÚ a uberajú na suverenite členským štátom. Som zásadne proti rušeniu alebo obmedzovaniu práva veta!,“ vyjadril sa minister.

Pripomeňme, že podobné stanovisko dlhodobo presadzuje aj slovenský premiér Robert Fico (SMER-SSD). Nedávno varoval, že Slovensko je pripravené „prevziať štafetu po Maďarsku“ pri blokovaní pôžičky pre Ukrajinu ale aj pri ďalších kľúčových témach, ktoré by ohrozili naše národné záujmy.

K téme sa vyjadril aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (SMER-SSD). Podľa neho v Nemecku a vo Švédsku už kvôli Ukrajine „asi zošaleli“.

Zrušenie práva veta by pre Slovensko znamenalo, že ako „poslušný psík“ by sme čakali na rozhodnutia veľkých štátov a nič by sa s tým nedalo robiť, vyjadril sa Gašpar. „Povinne by sme prijímali migrantov a na Ukrajinu by sme poslali aj posledné euro…Niečo také v SMER-e nikdy neprikývneme,“ uviedol.

„Hovorím s plnou vážnosťou, že Európska únia nechce suverénne štáty. Potrebuje štáty, kde vládne Šimečka či Korčok, ktorí by prikyvovali na všetko. Záujem Slovenskej republiky by išiel bokom, no hlavne, že by sme boli „politicky korektní“,“ dodal.

Video Tibora Gašpara si môžete pozrieť nižšie

Prečítajte si tiež:

• Sú na smiech. Zmiznutá misia na Ukrajine vyvoláva otázky, ropovod Družba v centre napätia
• Orbán neostal Tuskovi nič dlžný: „Čo ste vy urobili pre mier?“