Môj profil 
Predplatné
EK priblížila, že v slovenských lesoch nachádzajúcich sa v lokalitách sústavy Natura 2000, sa vykonáva intenzívna ťažba dreva. Ide najmä o asanačnú ťažbu vykonávanú v reakcii na rušivé zásahy v lesoch, ako je napríklad zamorenie lykožrútom alebo škody spôsobené búrkou. „Slovenské právne predpisy však stále nezabezpečujú, aby boli činnosti asanačnej ťažby, ktoré by mohli mať významný vplyv na lokality sústavy Natura 2000, podrobené takýmto posúdeniam. Zároveň sú stále v platnosti plány obhospodarovania lesov, ktoré v minulosti neboli predmetom takéhoto posúdenia,“ ozrejmila Ludviková.
Odkedy Slovensko v roku 2004 vstúpilo do EÚ, populácia hlucháňa hôrneho v rámci dvanástich osobitne chránených území, ktoré boli klasifikované na účely jeho ochrany v zmysle smernice o vtákoch, klesla o polovicu. „Hlavným dôvodom tohto výrazného poklesu je zánik vhodných biotopov spôsobený ťažbou dreva. Slovensko prijalo plán záchrany hlucháňa hôrneho, v ktorom uznalo tento pokles a vymedzilo opatrenia na jeho zastavenie. Tieto opatrenia sa však vo všeobecnosti nevykonali a ťažba dreva v lesoch s výskytom hlucháňa hôrneho pokračovala,“ vysvetlila Ludviková. Doplnila, že podľa smernice o vtákoch je v prípade chránených druhov vtákov potrebné prijať zvláštne opatrenia týkajúce sa ich ochrany. Slovensko však takéto ochranné opatrenia doteraz neprijalo pre sedem z 12 osobitne chránených území klasifikovaných v prípade hlucháňa hôrneho.
„Dnešné rozhodnutie nadväzuje na odôvodnené stanovisko zaslané slovenským orgánom v januári 2019. Komisiu znepokojuje, že ani po zmenách slovenských právnych predpisov v oblasti ochrany prírody a lesného hospodárstva smernica o biotopoch stále nie je transponovaná správne a na Slovensku stále existuje riziko ďalšieho poklesu populácie hlucháňa hôrneho. Od pristúpenia Slovenska k EÚ sa populácia hlucháňa hôrneho v rámci 12 dotknutých osobitných chránených území znížila o 49,4 percenta,“ dodala Ludviková. Komisia sa preto rozhodla podať na Súdny dvor EÚ návrh na začatie konania proti Slovensku.
EK vyzvala Slovensko na dodržiavanie smernice o environmentálnom hluku
Európska komisia (EK) vyzvala Slovensko, aby dodržiavalo kľúčové ustanovenia smernice o posudzovaní a riadení environmentálneho hluku. V pravidlách smernice o hluku Európska únia (EÚ) od členských štátov totiž vyžaduje, aby prijali mapy znázorňujúce miesta so škodlivým hlukom vo veľkých aglomeráciách alebo v okolí hlavných železničných tratí, ciest a letísk. Slovensko nevypracovalo akčné plány pre 445 zo 622 väčších úsekov hlavných ciest a pre žiaden zo 16 úsekov hlavných železničných tratí. Agentúru SITA o tom informovala Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia EK v SR.
„Lehota na zmapovanie vystavenia hluku uplynula v roku 2012 a lehota na vypracovanie akčných plánov v oblasti hluku v roku 2013. Mapy a plány sa následne musia každých päť rokov preskúmať,“ uviedla Ludviková. Napomenutou krajinou je okrem Slovenska aj Portugalsko. Komisia konštatuje, že hoci portugalské a slovenské orgány podnikli určité kroky na nápravu situácie, pokrok sa dosahuje pomaly. „Keďže nie je jasné, kedy možno od Portugalska a Slovenska očakávať úplný súlad, EK sa rozhodla postúpiť oba prípady Súdnemu dvoru EÚ,“ uzavrela.
V súčasnosti prebiehajú voči desiatim ďalším členským štátom EÚ konania o nesplnení povinnosti, ktoré sú v rôznych fázach. Ide o Belgicko, Cyprus, Česko, Nemecko, Španielsko, Grécko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko a Poľsko. Ďalšie návrhy budú závisieť od pokroku, ktorý tieto členské štáty dosiahnu pri dokončovaní máp a plánov.
Hluk spôsobený cestnou, železničnou a letiskovou dopravou je po znečistení ovzdušia druhou hlavnou environmentálnou príčinou predčasných úmrtí a vystavenie takémuto hluku je čoraz vyššie. Odhaduje sa, že hluk vedie ročne v Európe k 12-tisicom predčasných úmrtí a prispieva k 48-tisícom nových prípadov ischemickej choroby srdca (spôsobenej zúžením srdcových tepien). Takisto sa odhaduje, že 6,5 milióna ľudí trpí v tejto súvislosti ťažkou chronickou poruchou spánku.
.JPG)
.jpg)
