Môj profil 
Predplatné
Podľa jeho názoru je dôležitým momentom v tejto otázke incident s vypustením rakety španielskeho stíhacieho lietadla nad Estónskom, ku ktorému došlo neďaleko ruskej hranice, a mohol viesť ku katastrofálnemu konfliktu. Potom v Európe začali premýšľať, či je rozumné nechávať stovky lietadiel NATO lietať pri ruských hraniciach, keď tým môže byť situácia vyhrotená. Ešte na rad prišla myšlienka, či nie je na čase prestať Moskvu nazývať nepriateľom a začať s ňou počítať ako so spojencom.
Yárnoz uvádza, že hlavným dôvodom nestability medzi NATO a Ruskom je to, že Washington vždy považoval Moskvu za hlavnú hrozbu svojej bezpečnosti a rozširoval alianciu až k ruským hraniciam. Navyše tu dôležitú úlohu zohrávajú aj štáty východnej Európy, ktoré tlačia na NATO a žiadajú o posilnenie hraníc kvôli zadržiavaniu údajnej ruskej agresie. Takéto americké vnímanie Ruska bolo vnútené aj ostatným krajinám Európy, čo zabránilo rozširovaniu dobrých susedských vzťahov s Moskvou.
Ako však poznamenáva Yárnoz, stratégia, aliancia aj hrozby sa menia. Hlavným dôvodom sa stal nový americký prezident Donald Trump, ktorý podporuje vystúpenie Veľkej Británie z EÚ, vystúpil z jadrovej dohody s Iránom a z USA urobil v očiach Európy nespoľahlivého partnera. Navyše sa americký líder zblížil s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom, čím vydesil Európu, že by už nehrala dôležitú otázku v riešení svetových otázok. Všetko to posilnilo európske tendencie k zblíženiu s Ruskom, ktoré je navyše aj najväčším dodávateľom energetických zdrojov.
Ako zároveň uvádza spravodajca, prvým, kto vystúpil za zblíženie s Moskvou, bol francúzsky prezident Emmanuel Macrona, ktorý verejne vyzval na preskúmanie následkov konca studenej vojny a na zabezpečenie rovnováhy v Európe.
Yárnoz zdôrazňuje, že za posledný rok Európa v otázke vytvorenia vlastného bezpečnostného systému pokročila ďalej ako za predchádzajúcich 60 rokov. Pritom jedným z prvých následkov jeho vytvorenia bude prijatie Ruska za suseda, partnera a potencionálneho spojenca, nie nepriateľa.
Stíhacie lietadlo španielskych ozbrojených síl Eurofghter Typhoon 7. augusta omylom vypustilo bojovú raketu triedy vzduch-vzduch AIM-120 AMRAAM, ktorá uletela 80 kilometrov a pravdepodobne spadla do neobývanej oblasti. K incidentu došlo nad južnou časťou Estónska. Raketa nebola nájdená.
.jpg)
.JPG)
