Slováci menia dovolenkové návyky. Sledujú vojny a ceny viac než destinácie

Podľa prieskumu Superpoistenie.sk plánuje zahraničnú dovolenku až 96,4 % respondentov, pričom takmer polovica ju už má kúpenú alebo rezervovanú. Zásadný posun však nastal v prioritách pri výbere destinácie. Kým v minulosti dominovala cena, dnes sa do popredia dostáva bezpečnosť. Tú označilo za najdôležitejší faktor 36,4 % opýtaných, zatiaľ čo cenu 35,3 %. „Výsledky prieskumu ukazujú výraznú zmenu v tom, ako dnes Slováci premýšľajú o cestovaní. Ešte v minulom roku pri výbere dominovala cena, dnes sa do popredia dostáva pocit bezpečia a predvídateľnosti,“ uviedol Country Manager zo spoločnosti Superpoistenie.sk Vladimír Cvik.

Do rozhodovania výrazne zasahuje aj geopolitická situácia. Konflikt na Blízkom východe ovplyvnil výber dovolenky u 40,1 % respondentov a viac než 90 % opýtaných ho aktívne sleduje. Ľudia preto častejšie menia správanie. Vyhýbajú sa rizikovejším oblastiam, sledujú odporúčania a viac zvažujú aj tranzitné krajiny či prestupy. Takmer 40 % z tých, ktorých situácia ovplyvnila, sa cielene vyhýba krajinám v blízkosti konfliktu, 29,7 % intenzívne sleduje bezpečnostné odporúčania a viac než štvrtina volí radšej bližšie európske destinácie. Cvik k tomu dodáva, že „cestovanie sa stáva premyslenejším rozhodnutím než v minulosti“ a ľudia častejšie odkladajú rezervácie, aby vedeli reagovať na vývoj situácie.

Zároveň sa mení aj geografické smerovanie dovolenkárov. Slováci sa postupne presúvajú od rizikovejšie vnímaných regiónov k tradičným európskym destináciám. Najväčší záujem je o pobyty pri mori, ktoré plánuje približne 65 % respondentov. V rebríčku najčastejšie zvažovaných krajín dominuje Taliansko (27 % zmienok), nasleduje Španielsko (21 %), Grécko (16 %), Cyprus (9 %), Turecko a Chorvátsko (zhodne po 8 %). Naopak, medzi odmietanými destináciami sa najčastejšie objavujú Dubaj a SAE (33 % zmienok), širší Blízky východ (25 %), Egypt (11 %) či Turecko (9 %). Viditeľný je aj pokles záujmu o vzdialenejšie exotické krajiny v juhovýchodnej Ázii, najmä tie, kde bola nutná tranzitná zastávka v rizikovejších regiónoch.

Popri bezpečnosti sa však výrazne rieši aj ekonomická stránka dovoleniek. Prieskum Partners ukazuje, že letnú dovolenku plánuje 58 % Slovákov, pričom viac než dve pätiny ju tento rok úplne vynechajú, najmä pre finančné dôvody. Priemerný dovolenkový rozpočet sa pohybuje okolo 1 665 eur, pričom samotná príprava dovolenky stojí v priemere 1 121 eur a ďalších 544 eur minú ľudia priamo na mieste. Oproti minulému roku ide o mierny nárast.

Financovanie dovoleniek je pritom pomerne rôznorodé. Takmer polovica ľudí využíva úspory odložené priamo na tento účel (49 %), čo odborníci označujú za najzodpovednejší prístup. Zároveň však 30 % dovolenkárov siaha na bežný mesačný príjem a 29 % dokonca na finančnú rezervu, ktorá by mala slúžiť na nečakané výdavky. Odborníčka na osobné financie Jana Trogová z Partners v tejto súvislosti upozorňuje, že finančná rezerva nie je dovolenkový účet. Ak ju domácnosť použije na oddych, po návrate môže zostať menej pripravená na nečakané výdavky.

Významnú rolu zohráva aj spôsob plánovania dovoleniek. Až 69 % ľudí si ju zabezpečuje individuálne, bez cestovnej kancelárie, čo prináša väčšiu flexibilitu, ale aj viac zodpovednosti pri kontrole cien, podmienok a poplatkov. Cez cestovné kancelárie cestuje približne tretina dovolenkárov.

Z prieskumov zároveň vyplýva, že Slováci sa síce snažia optimalizovať náklady, no zároveň sú citliví na bezpečnostné a externé riziká. Až 87,6 % respondentov by odradil ozbrojený konflikt alebo teroristická hrozba, 56,8 % sa obáva rastúcich cien leteniek a palív a 41,1 % rušenia letov. Popri cene sa tak čoraz viac rozhoduje aj podľa stability destinácie a dostupnosti spojov.

Rastúca neistota sa prejavuje aj v prístupe k cestovnému poisteniu. Až 91,6 % respondentov plánuje jeho uzatvorenie a viac než tretina priznala, že ich k nemu motivovala práve bezpečnostná situácia vo svete. Cvik v tejto súvislosti hovorí, že cestovné poistenie už mnohí nevnímajú ako doplnok, ale ako základnú súčasť dovolenky, keďže problémy v zahraničí môžu mať výrazne vyššie finančné dôsledky než samotná cena poistenia.

Popri samotnej cene dovolenky sa čoraz viac riešia aj skryté výdavky, ktoré ju môžu výrazne predražiť. Ide napríklad o miestne dane, poplatky za služby v hoteloch, parkovanie, ležadlá, transfery, výbery z bankomatov či nevýhodné kurzové prepočty. Trogová z Partners upozorňuje, že „lacnejšia ponuka preto nemusí byť vždy lacnejšia aj v konečnom účte“ a domácnosti by mali počítať nielen s cenou zájazdu, ale aj s reálnymi výdavkami na mieste.

Z oboch prieskumov tak vyplýva spoločný obraz. Slováci chcú cestovať rovnako intenzívne ako v minulosti, no ich rozhodovanie je opatrnejšie, komplexnejšie a viac závislé od globálnej situácie aj rodinného rozpočtu. Dovolenka sa stáva menej impulzívnym a viac strategickým rozhodnutím, v ktorom sa stretáva bezpečnosť, cena, flexibilita aj finančná zodpovednosť.