Môj profil 
Predplatné
Politici obidvoch krajín prízvukujú, že tieto hospodárske, kultúrne a politické vzťahy už prerástli v strategické partnerstvo. Čína sa stáva hlavným obchodným partnerom Ruska. Za posledných 6 rokov sa objem vzájomného obchodného obratu viac než zdvojnásobil – zo 40 na 90 miliárd dolárov.
Jedným zo 40 dokumentov, ktoré boli podpísané v rámci rusko-čínskeho stretnutia, bola zmluva o spolupráci vo veci dodávok zemného plynu. V súlade so zmluvou, ktorú v máji podpísal ruský Gazprom s čínskym CNPC, poputuje ruský plyn do Číny cez plynovod Sila Sibíri, ktorého výstavba sa začala v septembri. Plánovaný ročný objem dodávok plynu dosiahne 38 miliárd m3. Hodnota kontraktu prevýši 400 miliárd dolárov. Medzivládna dohoda je podpísaná na obdobie 40 rokov, po uplynutí uvedenej doby bude automaticky predĺžená.
Najväčšie ropné spoločnosti Rosnefť a CNPC podpísali dohodu o posilnení strategickej spolupráce. Roskosmos sa dohodol s Čínou na spolupráci v oblasti svetových navigačných systémov. Banka Ruska podpísala s Ľudovou bankou Číny dohodu, ktorá umožní týmto krajinám zvýšiť podiel vzájomných platieb v národných menách, čiže rubľoch a jüanoch.
Stanoviska obidvoch krajín sú podobné aj v oblasti medzinárodných vzťahov. „Rusko a Čína sa stali serióznou protiváhou USA a ich satelitom,“ podotkol počas stretnutia s čínskym premiérom predseda ruskej Štátnej dumy Sergej Naryškin. Úzka koordinácia stanovísk Ruska a Číny v oblasti medzinárodných vzťahov brzdí v súčasnosti politiku mnohých západných krajín. V prvom rade ide o USA, ktorých politika v rozličných svetových regiónoch prispieva k destabilizácii, chaosu a vedie k veľkým stratám na životoch.
Sergej Naryškin poďakoval Pekingu za pochopenie stanoviska Moskvy ohľadom ukrajinskej krízy a tiež za to, že čínske vedenie odmietlo podporiť protiruské sankcie. Li Kche-Čchiang zas zdôraznil: „Rusko a Čína sa k sebe správajú s rešpektom ako rovnocenní partneri. Peking je pripravený pozdvihnúť vzťahy s Moskvou na novú úroveň.“
14. októbra sa ruský premiér Dmitrij Medvedev spoločne s Li Kche-Čchiangom zúčastnil na III. Moskovskom medzinárodnom fóre pod „Otvorené inovácie“, ktorého partnerskou krajinou je v tomto roku práve Čína. V ten istý deň čínsky premiér stretol s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Je zaujímavé, že informačná agentúra Rusko dnes tiež podpísala zmluvu o spolupráci s čínskym Medzinárodným rádiom a webom čínskeho Ľudového denníka (Žen-min ž’-pao).
Gazprom pre zmenu zvažuje zamietnutie projektu Vladivostok LNG a namiesto toho plánuje výstavbu plynovodu do Číny s kapacitou 15 miliárd m3. Informoval o tom šéf Gazpromu Alexej Miller. Dodal, že uvedený objem plynu bude adresovaný výlučne Číne. Šéf Gazpromu vysvetlil, že v prípade „takýchto vzdialeností je potrubná doprava konkurencieschopnejšia“. Uvedený objem plynu bude do Číny dodávaný nad rámec dohodnutých 38 miliárd m3, ktoré poputujú plynovodom Sila Sibíri. Dohodu o prehĺbení strategickej spolupráci podpísali aj ruská štátna ropná firma Rosnefť a China National Petroleum Corporation.
Rusko a Čína sa dohodli aj na ďalšej spolupráci vo finančnej oblasti aj v sektore telekomunikácií. Ruské banky VTB a VEB, ktoré postihli západné sankcie, podpísali rámcové dohody s China Exim Bank o otvorení úverových liniek. Ruská Rosselchozbank, ktorú tiež postihli západné sankcie, sa s China Exim Bank rámcovo dohodla na financovaní obchodu. Ruský mobilný operátor MegaFon sa s China Development Bank dohodol na sprostredkovaní financovania v sume 500 miliónov USD.
eu
.JPG)
