Môj profil 
Predplatné
Bohužiaľ, sklameme vás hneď na začiatku článku. Keďže nič v živote a ekonomike ako takej nie je zadarmo, ani eurofondy nie sú výnimkou. Na každé euro, ktoré z eurofondov dostaneme, sa musíme skladať z daní a rôznych iných prostriedkov, keďže do rozpočtu EÚ musíme určité peniaze odvádzať. Analytik INESS Róbert Chovanculiak v svojom článku vypracoval tabuľku, v ktorej uvádza, koľko nás eurofondy skutočne stoja.
V tabuľke sa nachádzajú údaje od roku 2004 až do roku 2015. Celkový objem príspevkov z rozpočtu Európskej únie predstavujú 17,4 miliardy eur. Celkové výdavky na projekty z EÚ sme počas 11 rokov vynaložili v hodnote 11,8 miliardy eur. Ak dáme tieto dve sumy do pomeru zistíme, že na každé euro z eurofondov sme najprv museli zaplatiť 68 centov. Netreba však zabúdať, že Európska únia nefinancuje 100% nákladov na projekt, zvyšok musí uhradiť žiadateľ o eurofondy.
Ďalšou nevýhodou eurofondov je fakt, že Európska únia neposkytuje peniaze voľne, ale je vopred presne určené, do akých oblastí pôjdu a aké podmienky musí žiadateľ splniť. O rozdelenie sa starajú národné vlády, ktoré však musia brať na zreteľ fakt, že je potrebné splniť dlhodobé ciele, ktoré vymedzuje EÚ. Preto sú veľké čiastky z eurofondov vynakladané na oblastí, ktoré celospoločensky nie sú zaujímavé ani prospešné a sami by sme na ne nevynaložili prostriedky. Príkladom sú rôzne školenia a rôzne nepotrebné a nefunkčné sociálne programy.
Efektivitu eurofondov, ktorú je okrem iného ťažké vyčísliť (na rozdiel od súkromného sektora, kde je indikátorom efektivity ziskovosť/stratovosť), znižuje aj na Slovensku prítomná korupcia. Navyše existuje len minimálny tlak verejnosti na ich efektívne využitie, keďže ľudia sa na eurofondy pozerajú ako na niečo, čo k nám prišlo zadarmo.
Chovanculiak na záver dodáva: “Paradoxne neschopnosť vlády vyčerpať všetky eurofondy nemusí byť zlá. Nemať si kam sadnúť v parku je lepšie ako spolufinancovať vybudovanie predražených lavičiek.”
.JPG)
.jpg)
