EÚ pripravuje piaty balík sankcií voči Bielorusku, dôvodom sú migranti. Lukašenko sa vyhráža blokovaním plynu

Brusel/Minsk 18. novembra 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Maxim Guchek/BelTA photo)

Európska únia v súčasnosti dokončuje piaty balík sankcií voči režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorého víťazstvo vo vlaňajších prezidentských voľbách Západ neuznal. Vyplýva to z vyjadrenia hovorcu Európskej komisie (EK) pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Petra Stana pre TASR

Sankcie majú byť odpoveďou na transport migrantov na hranice EÚ, ktorý údajne organizuje Lukašenkov režim. Ministri zahraničných vecí krajín EÚ sa na rozšírení kritérií na uvalenie sankcií zhodli na pondelkovom zasadnutí.

“Reštriktívne opatrenia zahŕňajú zákaz vstupu na územie EÚ, zmrazenie účtov a zákaz poskytovania finančných prostriedkov sankcionovaným osobám a subjektom,” uviedol pre TASR Stano.

Analytik Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie Vasily Astrov si myslí, že doterajšie sektorové sankcie EÚ sú pre Bielorusko veľmi bolestivé, avšak zatiaľ sa úplne neprejavili, keďže opatrenia nemajú spätnú účinnosť. Okrem toho ešte nevypršala platnosť niektorých zmlúv. Ide hlavne o exportné sankcie na ropné produkty a potaš – hnojivo, ktorého je Bielorusko celosvetovo druhým najväčším producentom. Do Bieloruska je tiež zakázaný dovoz tabaku a zbraní.

“Finančné sankcie, ktoré robia pre Bielorusko prakticky nemožné refinancovať svoje dlhy na Západe, by mohli byť rovnako bolestivé, ak by mu nepomohlo Rusko,” povedal pre TASR Astrov.

EÚ sa podľa Stana nechystá žiadať Rusko o spoluprácu. Od Putina však očakáva, že využije svoj vplyv na Lukašenka a prinúti ho zastaviť jeho “nehumánne a nelegálne” aktivity.

Sankcie voči bieloruskému režimu sa očakávajú už čoskoro. “Presné načasovanie závisí od toho, kedy sa členské štáty EÚ dohodnú na konečnej podobe zoznamu sankcionovaných,” upresnil pre TASR Stano.

Analytik Astrov však varuje, že sankcie nemusia mať zásadný politický účinok. “Prezidentovi Lukašenkovi kryje chrbát Rusko. Rusi z Lukašenka nie sú nadšení, no v súčasnosti nevidia alternatívu,” povedal.

Astrov predpokladá, že Lukašenko bude vo svojom konaní pokračovať. “Rád by použil migračnú krízu ako kartu v rokovaniach s EÚ – podobne ako pred piatimi rokmi turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Lukašenkova vyjednávacia pozícia je však oveľa slabšia, keďže počet migrantov na poľských hraniciach nie je porovnateľný s tými, čo sa nachádzali v Turecku,” opísal analytik. Poukázal i na to, že dohoda s Bieloruskom by nebola možná i preto, že bilaterálne vzťahy medzi EÚ a Bieloruskom sú “veľmi toxické”.

Európska únia dosiaľ zaviedla sankcie voči 166 osobám a 15 ekonomickým subjektom v Bielorusku. “V prípade Bieloruska už boli využité všetky politické a diplomatické prostriedky,” odôvodnil Stano ekonomické sankcie voči Minsku.

Lukašenko sa vyhráža blokovaním plynu, EÚ považuje hrozbu za špekulatívnu

Bieloruský vodca Alexandr Lukašenko minulý týždeň pohrozil, že v prípade zavedenia ďalších sankcií zo strany EÚ voči jeho režimu zablokuje tranzit ruského plynu do Poľska. Hovorca Európskej komisie (EK) pre zahraničné veci a bezpečnosť Peter Stano vníma túto hrozbu ako špekulatívnu.

“V EÚ nestrácame čas špekuláciami typu čo ak, sústredíme sa na riešenie konkrétneho problému,” povedal vo štvrtok pre TASR.

Odborník na energetiku Karel Hirman s týmto postojom nesúhlasí. “Zaoberať sa rôznymi možnými scenármi a hrozbami je nevyhnutným predpokladom toho, aby ste energiu naozaj mali v dostatočnom množstve a za prijateľnú cenu,” vyjadril sa pre TASR.

Hirman si nemyslí, že Lukašenko iba blafuje. Pripomína, že na dosiahnutie svojich politických cieľov už raz tranzit strategických surovín zneužil.

“Náhrad za plyn je málo, investície do infraštruktúry sú drahé a trvajú dlho. To z neho robí účinnejšiu zbraň,” pripojil sa odborník na geopolitiku z Masarykovej univerzity v Brne Oldřich Krpec.

“Lukašenko len pred pár rokmi nariadil zastaviť tranzit ruskej ropy, pretože mal vtedy spor s Moskvou o jej cenu. Nie je dôvod sa domnievať, že by to neurobil znovu. Zvlášť, ak je dnes v oveľa zložitejšej situácii a v konflikte s EÚ,” varuje energetik.

Analytik z Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie Vasily Astrov s Hirmanom nesúhlasí. “Neviem si predstaviť, že by Lukašenko zablokoval plyn do Európy. Rusko to nedovolí, pretože je preň obchod s EÚ nesmierne dôležitý,” povedal pre TASR.

V tomto sa s ním zhoduje aj Krpec. “Bielorusko by sa okamžite dostalo do tvrdého konfliktu s Ruskom a to si nemôže dovoliť. Lukašenko si praje krízu v EÚ, určite nie krízu vo vzťahoch s Ruskom,” uviedol.

Poukázal na to, že Rusko zaujalo tolerantný postoj voči správaniu bieloruského prezidenta aj preto, aby zdôraznilo význam plynovodu Nord Stream 2, ktorý obchádza Bielorusko. Tento plynovod by mal podľa Krpca viesť k oslabeniu bieloruskej pozície.

Hirman upozorňuje, že na prelome októbra a novembra boli dni, kedy plynovodom Jamal do Poľska neprúdil žiaden plyn. I keď Lukašenkovu hrozbu vidí ako reálnu, Európu by jeho konanie nemalo výraznejšie zasiahnuť.

“Lukašenko, ak by aj vydal príkaz uzatvoriť tento plynovod, by paradoxne nič zásadné oproti súčasnosti nezmenil. Alebo inak: čím menej plynu prúdi z Ruska cez Bielorusko do Európy, tým viac migrantov priváža Lukašenko na poľskú hranicu,” povedal.

Únia chce podľa Stana v prípade potreby hľadať náhradné tranzitné trasy napríklad cez Ukrajinu. Takéto riešenie vidí aj Krpec.

“EÚ sa po určitom období ťažkostí prispôsobí. Zníži spotrebu, diverzifikuje trasy, nájde náhrady. Na konci tohto procesu bude na jednej strane pravdepodobne odolnejšia Európa a na druhej strane výrobcovia a tranzitné krajiny s nižšími príjmami a menšími možnosťami na vytváranie problémov,” uzavrel Krpec.