Môj profil 
Predplatné
Erdogan hovoril najmä o situácii v meste Bingöl, kde okrem potýčok medzi príslušníkmi bezpečnostných síl a prokurdskými demonštrantmi došlo aj k útoku na tamojšieho policajného veliteľa, ktorý pri ňom utrpel vážne zranenia. Jeho dvaja zástupcovia prišli o život. Pri následnom prenasledovaní polícia zastrelila štyroch útočníkov, ktorí sa pokúšali utiecť z miesta činu autom. Jeden z nich bol vládnym úradníkom.
Zo zodpovednosti za tento útok vláda obvinila Stranu kurdských pracujúcich (PKK), s ktorou pritom už dva roky vedie mierové rokovania.
PKK tieto tvrdenia odmietla, ale Cemil Bayik – jeden z jej vodcov pôsobiacich momentálne v pohorí Kandíl v Iraku – prostredníctvom vyhlásenia z 11. októbra odkázal, že PKK začala do Turecka opäť vysielať svoje povstalecké oddiely. Stiahnutie ozbrojencov PKK z Turecka bolo pritom jednou z úvodných fáz mierového procesu medzi tureckou vládou a Kurdmi.
V súvislosti s minulotýždňovými pouličnými nepokojmi, ktoré si v Turecku vyžiadali 37 obetí na životoch, Erdogan avizoval, že vláda tento týždeň predloží parlamentu na schválenie balík striktnejších opatrení na “boj s pouličnými vandalmi”.
Erdogan súčasne naznačil, že v Turecku môžu začať platiť aj ďalšie bezpečnostné opatrenia v prípade, že PKK obnoví bojové akcie na území Turecka. Táto situácia by mohla nastať v súvislosti s parlamentnými voľbami v júni budúceho roku.
Turecký denník Hürriyet však v tejto súvislosti upozornil, že pritvrdenie postoja tureckej vlády k riešeniu kurdského problému by mohlo skomplikovať aj vzťahy Turecka s niektorými štátmi.
Sýrski Kurdi, v súlade s požiadavkami PKK, naliehajú na tureckú vládu, aby im pomohla v boji s ozbrojencami extrémistickej organizácie Islamský štát (IS), a to okrem iného aj dodávkami ťažkých zbraní – protitankových striel, a vytvorením koridoru, ktorý by umožnil prechod prokurdských dobrovoľníkov z iných oblastí zo Sýrie do prihraničného mesta Kobané.
Turecko, ktoré už prijalo na svojom území 150.000 utečencov z Kobané – takmer všetko obyvateľstvo mesta, a poskytlo im humanitárnu pomoc, v posledných dňoch sústreďuje v pohraničí so Sýriou svoje jednotky, ale zatiaľ sa odmieta vojensky angažovať.
Prezident Erdogan i ďalší predstavitelia tureckého vedenia však jasne deklarovali, že Turecko zasiahne na sýrskom území v prípade ohrozenia jeho jedinej výsostnej exklávy – hrobky Süleymana Šaha (1178–1236), ktorého vnuk Osman I. (1258-1326) bol zakladateľom Osmanskej ríše.
Hrobka sa nachádza asi 30 kilometrov od Kobané, o ktoré jeho kurdskí obrancovia a islamisti už niekoľko týždňov zvádzajú tuhé boje.
Ohrozenie hrobky spočíva v tom, že IS sa riadi prísnym výkladom Koránu, ktorý považuje uctievanie hrobiek za modloslužobníctvo. V Sýrii bolo kvôli tomu zničených už niekoľko hrobiek a mešít. Erdogan vyhlásil, že Turecko nenechá bez odozvy útok na Süleymanovu hrobku, ktorú od jari strážia 60 elitní vojaci z jednotiek osobitného určenia, ktorí majú za sebou účasť v protiteroristických operáciách.
Süleymanova hrobka je výsostným územím Turecka od roku 1921. Pôvodne sa nachádzala neďaleko stredovekého hradu Kalat Džabar, odkiaľ ju začiatkom 70. rokov presťahovali na súčasné miesto, pretože ju začala ohrozovať stúpajúca hladina priehrady vybudovanej na rieke Eufrat.
ml
.jpg)
.jpg)
.JPG)
