Bratislava 1. januára (TASR) – Súkromní vlastníci chránených území sa po rokoch dočkali vyriešenia otázky možnosti náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania na svojich pozemkoch. Do platnosti dnes vstúpila novela zákona o ochrane prírody, ktorá prináša aj riešenie tohto problému. Zmenou legislatívy v tejto oblasti podmieňujú súkromní vlastníci napríklad odobrenie novej zonácie Tatranského národného parku.
Nový systém kompenzácií zahŕňa zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť, výkup pozemkov, nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Preferovať sa má zámena, zmluvná starostlivosť, výkup a nájom. Dohoda na nefinančnom vyrovnaní zníži podľa envirorezortu aj nároky na verejné financie. Štát totiž platí vlastníkom pozemkov vo vyššom stupni ochrany náhrady za to, že ich nemôžu plnohodnotne využívať.
Novela tiež pripravila ministerstvo a obvodné úrady životného prostredia o doterajšiu kompetenciu vyhlasovať chránené krajinné oblasti, prírodné rezervácie, chránené areály, ako aj chránené vtáčie územia. Po novom sa presunula na vládu. Tým sa má zvýšiť autorita vyhlasovateľa a zodpovednosť pri rozhodovaní v procese vyhlasovania.
Ministerstvo tiež v novele upravilo prípady, keď je potrebný súhlas na výrub drevín od orgánov ochrany prírody. Bez povolenia sa tak v extraviláne obcí môže vyrúbať viac stromov. Bez povolenia sa môžu vyrúbať stromy s obvodom kmeňa do 80 centimetrov (cm) namiesto súčasných 40 cm. Doterajšia hranica pre dreviny s obvodom kmeňa do 40 cm v intraviláne sa nemení. Toto opatrenie sa však nevzťahuje na dreviny rastúce ako súčasť verejnej zelene či dreviny v chránených územiach.
Novela priniesla aj zmeny, ktoré majú prispieť k boju s inváznymi druhmi rastlín. Tie agresívne potláčajú pôvodné rastliny. Za ich odstraňovanie budú odteraz zodpovední vlastníci pozemkov, na ktorých sa nachádzajú, a nie pôvodcovia ich šírenia. Ako zdôraznilo ministerstvo, vypátranie pôvodcu šírenia je problematické a prakticky nemožné.
10.7°C
Streda 
Štvrtok 
11.3°C
Piatok 
Streda 
.jpg)
.jpg)
.JPG)
