Washington 27. októbra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
V posledných niekoľkých mesiacoch sa stal Londýn nielen hlavným dejiskom zábavného politického karnevalu, známeho pod pojmom brexit, a pouličných stretov medzi ekologickými radikálmi a predstaviteľmi pracujúcej triedy, ktorým v mene boja proti globálnemu otepľovaniu zablokovali prístup k prímestským vlakom
Úplne nečakane sa stal Londýn hlavným mestom negatívneho prístupu k budúcemu svetovému finančnému systému a myšlienkou jeho naliehavej reformy. Ešte neočekávanejšie je to, že ideologickým epicentrom tohto vznikajúceho “hnutia za záchranu globálneho finančného systému“ vystúpila Bank of England, čo je jedna z najstarších centrálnych bánk na zemi a pilierov súčasného finančného systému.
Bývalý šéf danej banky Mervyn King v prejave na sympóziu Medzinárodného menového fondu oznámil, že Spojené štáty čaká “finančný Armageddon“, ak sa Federálny rezervný systém nevysporiada so situáciou, ktorá je podobná kríze z rokov 2008 – 2009.
Kingova apokalypsa
Okrem toho bývalý bankár Jej Veličenstva opísal v maximálne tvrdých vyjadreniach vyhliadky západných demokracií v prípade, že sa finančný systém nedokáže vyrovnať s ďalšou globálnou krízou. Britský Guardian cituje najvýraznejšie pasáže z “Kingovej apokalypsy“.
“Ešte jedna ekonomická a finančná kríza môže zničiť legitímnosť demokratického trhového systému. Dodržiavanie novej oficiálne schválenej teórie menovej politiky a predstieranie, že sme vytvorili bezpečný bankový systém, tým všetkým smerujeme k tejto kríze, povedal.
Je dôležité, že súčasný šéf anglickej banky Mark Carney nezaostáva za svojím predchodcom a tiež sa snaží svojim kolegom z finančnej inštitúcie dokázať, že ich konanie povedie ku katastrofálnym dôsledkom. Zdá sa, že pri nástupe do funkcie dostane šéf hlavnej finančnej štruktúry Spojeného kráľovstva naraz prístup k niektorým informáciám, ktoré ho premenia na následného pesimistu a vydesia ho, či naopak mu dá pozícia sama o sebe právo na to, aby začal hovoriť nepríjemnú pravdu.
Zhoda s minulosťou
Len pred dvoma mesiacmi sa Carney dostal do všetkých západných spravodajských agentúr kvôli svojim výrokom o rizikách vojny a globálnej krízy spôsobenej svetovou politikou nízkych úrokových sadzieb.
Agentúra Reuters vtedy napísala, že Carney varoval, že veľmi nízke rovnovážne úrokové sadzby sa v minulosti zhodovali s vojnami, finančnou krízou a dramatickými zmenami v bankovom systéme. Ako prvý krok pri obnove globálneho systému mohli členovia MMF strojnásobiť zdroje fondu na tri trilióny dolárov. Jednalo by sa o najlepšiu alternatívu pre krajiny, ktoré sa chránia (pred ekonomickými problémami, pozn. red.) akumuláciou obrovského množstva dlhov.
Realizácia potenciálu
“Napriek tomu také spoločné úsilie môže zlepšiť fungovanie súčasného systému. V konečnom dôsledku nakoniec multipolárna svetová ekonomika si vyžaduje nový medzinárodný menový systém, aby plne realizovala svoj potenciál,” povedal Carney.
Prejavy popredných britských bankárov možno pripísať špecifickej psychologickej atmosfére Londýna, na ktorú má skutočne toxický vplyv masovopolitické šialenstvo spojené s brexitom a bojom proti globálnemu otepľovaniu. Hlasy, ktoré však varujú pred rizikami svetovej ekonomiky, neznejú len z Londýna. Americká spoločnosť McKinsey & Co skôr “poslala do kytičiek“ 35% svetových bánk s tým, že budúcu globálnu recesiu neprežijú.
Aké vysoké sú riziká?
Hlavný ekonóm ratingovej agentúry Moodys zdôrazňuje, že riziká globálnej krízy sú momentálne veľmi vysoké. Globálna recesia sa však môže zdať príliš abstraktným rizikom. Medzitým Medzinárodný menový fond a reportéri agentúry Bloomberg našli konkrétne riziko, ktoré bolestne pripomína tú rovnakú “bombu toxických pôžičiek“, ktorá explodovala v rámci svetového finančného systému v rokoch 2008 – 2009. Situácia je tak vážna, že aj pravicový, politicky korektný a progresívny publicista americkej agentúry Bloomberg premýšľal. “Čo je horšie – zmena klímy alebo cenné papiere kryté podnikovými pôžičkami?“ Odpoveď nie je radostná. “So všetkou úctou ku Grete Thunbergovej, časovaná bomba s firemnými dlhmi vyzerá ako neodvratná hrozba.
Ak to chceme vysvetliť tým najhorším a najjednoduchším spôsobom, ukáže sa, že v minulosti boli pôžičky poskytované americkým nezamestnaným ľuďom, žobrákom, špekulantom, ktorí mali malú šancu ich splácať. Banky však zarobili na tom, že “prebalili“ tieto toxické pôžičky do finančných derivátov so zvýšenou ziskovosťou a predávali to investorom po celom svete. Neodvratný koniec tohto príbehu viedol k vzniku dier v bilancii mnohých bánk a tiež k reťazovej reakcii bankrotu a zníženie ekonomickej aktivity, čo následne spôsobilo globálnu recesiu, ktorá zasiahla Čínu, Rusko a ďalšie krajiny vývozu.
Opätovná kríza
Teraz sa história opakuje takmer rovnakým spôsobom. Pôžičky sa už nevydávajú beznádejným fyzickým osobám, ale rovnakým beznádejným podnikovým dlžníkom. Ak by táto finančná bomba vybuchla, jej efekt by bol rovnaký, ako v roku 2008 alebo horší. Svetová ekonomika sa totiž z predchádzajúcej krízy ešte plne nezotavila. Mervyn King má pravdu – západný svet mieri k opätovnej kríze.
Rusko je našťastie oveľa menej zraniteľné voči vonkajším otrasom. Veľkou otázkou však je, či americká ekonomika taký šok vydrží.