Medzinárodný menový fond zlepšil v januári svoju predikciu globálneho rastu na tento rok. Zatiaľ čo v októbri minulého roka očakával rast na tento rok 3,7 %, teraz počíta s nárastom 3,9 %. V čom teda vidí ekonóm problém?

“Nuž, zima a jar budú v celé Európe určite úžasné. Všetko ide ako po masle. Veľa makroekonomických indikátorov je na historických rekordoch. Napríklad nemecký takzvaný ZEW indikátor, ktorý meria, ako investori a finančné trhy pocitovo hodnotia súčasnú situáciu, je na novom rekorde. A pritom – zároveň s tým všetkým – mnohé centrálne banky sveta pokračujú v pumpovaní peňazí do ekonomiky! Nie je tu niečo divné?” dáva rečnícku otázku Pikora.

Z toho všetkého podľa neho vyplýva, že to, čo malo fungovať len dočasne a v dobe najťažšej krízy, používajú centrálne banky aj v dobe rýchleho rastu. Pumpovanie peňazí sa tak stalo pre súčasnú ekonomiku drogou a finančné trhy sú na tom závislé.

Potom sa nieje čo čudovať, že akciové trhy sú na nových rekordoch. Ako príklad Pikora uvádza fakt, že vo februári 2009 bol americký akciový index NASDAQ 100 na 1200 bodoch, zatiaľ čo teraz je na 7000 bodoch. V takýchto situáciach, keď akcie lámu rekordy, vidia ľudia príležitosť a aj keď sú drahé tak ich kupujú, dodáva ekonóm.

Skutoční investori však už akcie nenakupujú. Nakupujú len menej informované domácnosti. Podľa prieskumu American Association of Individual Investors 60% individuálnych investorov verí, že akcie v nasledujúcom polroku stúpnu. Táto viera môže byť následkom toho, že americký prezident Donald Trump sľúbil zmeny, ktoré by sa mohli tento rok aj zhmotniť. Sľúbil napríklad viac pracovných miest a vrátiť naspäť domáce firmy.

“Voči týmto sľubom je Pikora skeptický. “Verím síce, že Trumpovi sa podarí vrátiť firmy do USA, avšak pochybujem, že tam tiež budú zamestnávať viac ľudí. Použijú nové technológie, ako napríkald 3D tlač, ale viac ľudí nezamestnajú. Vyrobia viac, ale s menej zamestnancami. Pozitívny efekt bude menej výrazný, než Trump čaká. Rast búrz postavený na viere v Trumpa je prehnaný,”konštatuje Pikora.

Ďalším problémom je podľa českého ekonóma to, že americkí minister financií oznámil ústup Ameriky od politiky silného dolára, pričom sa Amerika už roky snaží držať silný dolár ako zbraň proti inflácií. Lenže pred tým má prednosť to, že slabší dolár pomôže Amerike viac vyvážať.

“O tom, že vývoz je vážne Achillovou pätou USA, svedčí i to, že minulý týždeň zverejnené dáta o raste americkej ekonomiky ukázali, že Amerika nečakane spomaľuje. Zatiaľčo vo štvrtom kvartáli rástla medziročne o 3,2 %, vo štvrtom to bolo už len 2,6 %. A to práve kvôli slabému exportu. A naviac podnikom klesajú zásoby (teda už vyrobený, ale ešte nepredaný tovar),” ozrejmuje Pikora situáciu s americkým exportom.

To môže mať podľa ekonóma dve vysvetlenia. Buď je taký veľký dopyt po americkom tovare, že firmy nestačia vyrábať a musia vyskladňovať alebo firmy cítia pokles dopytu, brzdia výrobu a vyprázdňujú si sklady. Zatiaľ čo to prvé naznačuje boom, to druhé značí spomalenie ekonomiky a možnú recesiu. Pikora sa prikláňa skôr k tomu druhému.

Vladimír Pikora sa obáva, že pumpovanie peňazí spolu s mixom rekordne dobrých makroekonomických ukazovateľov nemôže priniesť nič dobré. Na prvý pohľad to môže vyzerať skvelo, no na druhý už všelijako.

“Americký investor G. Soros v Davose prehlásil, že nebezpečím pre svet je D. Trump. Popravde, ja si myslím, že väčším nebezpečím pre svet sú skôr globálni centrálni bankári a ich pumpovanie peňazí. A ich sebadôvera, že snáď vymyslia akési ekonomické perpetuum mobile,” objasňuje pravú hrozbu pre globálnu ekonomiku.

Na koniec ešte dodáva, že by sa mohla opakovať situácia z roku 2007 keď Medzinárodný menový fond takisto zvyšoval svoju predpoveď ako dnes. V apríli 2007 vylepšil fond svoju predpoveď na rast planéty pre daný rok o 4,9%. Nakoniec sa však ukázalo, že rast bol len o 2,7%.  V roku 2008 bola predpoveď fondu rovnaká a realita bola nakoniec rast len o 0,1%.

Podľa najnovších údajov Eurostatu, 28 členských štátov Európskej únie má celkové dlhové zaťaženie vo výške 12,5 bilióna eur. V treťom štvrťroku 2017 pomer dlhu k HDP klesol zo 82,9% na 82,5% v porovnaní s rovnakým štvrťrokom predchádzajúceho roka. Grécka verejná miera dlhu k HDP bola najvyššia v eurozóne na úrovni 177,4%. Nasledovalo to Taliansko (134,1%) a Portugalsko (130,8%).

Štatistické údaje Eurostatu sú založené na štyroch širokých kategóriách dlhu, čo sú záruky vydané štátom vo vzťahu k záväzkom tretích strán. Existujú však aj podmienené záväzky, ktoré nemožno nájsť v oficiálnych štatistikách. Tieto záväzky nie sú “tvrdé” dlhy, ale ak by mal byť splatená len malá časť týchto záruk, výsledkom by mohli byť obrovské diery vo vnútroštátnych rozpočtoch. To znamená, že dochádza k akumulácii rizík, o ktorých mnohí nevedia.

“Za určitých podmienok sa tieto podmienené záväzky môžu stať skutočnými záväzkami. Podobne, nesplácané úvery môžu znamenať stratu štátu, ak tieto pôžičky nebudú splatené,” uviedol Eurostat.