Dym z komína ruského konzulátu v USA smrdí vojnou

San Francisco 4. Septembra 2017 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP/Eric Risberg)

Keď zamestnanci ruského veľvyslanectva v San Franciscu nenechali požiarnikov, aby prišli na ruský konzulát, z komína ktorého bolo vidieť dym, ich velitelia boli prekvapení a ruská internetová komunita sa veselo zasmiala. Ale nebol žiadny dôvod byť prekvapený, ale ani smiať sa.

Púšťať hasičov z krajiny pobytu (ale kde vezmú iných?), do priestorov zahraničných misií nie je vôbec zvykom, s výnimkou prípadov, keď horí celá budova. Ale i v takom prípade Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch (článok 31) stanovuje, že aj “v prípade požiaru alebo inej prírodnej katastrofy” je potrebný “súhlas vedúceho konzulárneho úradu”. V tomto prípade nebol tento súhlas získaný, rovnako ako neexistoval ani samotný požiar, takže hasiči museli odísť. Ich veliteľka vyjadrila prekvapenie (možno dokonca úprimné), prečo sa muselo kúriť, keď bolo vonku 30 stupňov nad nulou.

Šéfka požiarnikov sa nevyzná v nuansách, pretože je odborníčkou iba vo vlastnom povolaní, keďže stranícko-politické vedenie v amerických požiarnych jednotkách nemajú, nebolo nikoho, kto by jej to mohol vysvetliť.

Ak si zafantazírujeme, že ruské úrady požiadajú USA, aby do 24 hodín uzavreli konzulát v Jekaterinburgu, môžete si byť istí, že ak pôjde dym z komína a prídu jekaterimburskí požiarnici, budú rovnako poslaní preč. Pričom dym bude určite väčší a hustejší. Nie však kvôli rozdielnej konštrukcií komína, ale z politických dôvodov.

Počet ruských občanov v okolí sanfranciského ruského konzulátu je veľký. Iba v “Kremíkovom údolí” pracuje mnoho zamestnancov bez amerického občianstva. V USA je dosť veľká ruská diaspora. A to si vyžaduje mnoho povinností konzulárnych zamestnancov: ochrana ruských občanov, vybavovanie rôznych dokumentov, notárske úlohy a podobne.

Zatiaľ čo v okruhu jekaterimburského konzulátu je počet amerických občanov omnoho menší a jeho zamestanci majú menej konvenčnej práce.

Vyvstáva tu teda otázka, ktorý konzulát má viac voľných zamestnancov na výkon funkcií „čestného špióna“ nezapísaných do viedenských konvencií. Ale práve na množstve a intenzite práce tejto funkcie závisí predovšetkým rozsah archívov, ktoré podliehajú spáleniu.

Avšak viac než nepochopenie prostoduchých amerických úradníkov, ktorí sú i tak veľmi panenskí, prekvapuje množstvo vtipov zo strany ruských krajanov, vrátane tých, ktorí sa vyznajú v „v skutočnej politike“, ktorí ale dnes prestúpili na stranu Síl Svetla. Vtipné alúzie v prvom prípade na biely dym zo Sixtínskej kaplnky, ktorý hlása Habemus papam!, druhé na spálenie druhého dielu Mŕtvych duší, nemôžu nepotešiť vysokou úrovňou kultúrnej erudície.

Existuje iba jedna okolnosť, ktorú si títo erudovaní znalci nepovšimli. Dym z komína diplomatickej misie smrdí vojnou. Skutočnou vojnou s dymom zo spálenisk. Ešte pred niekoľkými desaťročiami, to bolo všetkým úplne jasné a reakcia na to, že na ambasáde veľkej mocností urýchlene pália archívy, nebola ani zďaleka humoristická.

Perestrojka a nové myslenie mali pre našu krajinu a celý svet za následok také zmeny v hlavách, že ľudia sa dnes boja Stalina, pravoslávneho tmárstva, čerta na sene, ale neboj sa toho, že na diplomatickom zastupiteľstve pália archívy.